O kopaničiarskej kultúre a žítkovských bohyniach sa popísalo veľa kníh. Žiadna z nich však nepredčí osobnú návštevu týchto miest a stretnutia s miestnymi obyvateľmi, ktorí si zachovali osobitú kultúru vrátane dialektu, životnú filozofiu aj udržiavanú krajinu lúk, sadov a pasienkov.

Kraj rozprestierajúci sa v tesnom susedstve našej hranice s Českou republikou je opradený množstvom legiend.
Môže za to akiste aj pár kníh, najmä z posledných rokov, ktoré z fenoménu tajuplných žítkovských bohýň urobili senzáciu. Avšak miestni ľudia majú svoje životy, svoje historické vedomie a svoj vlastný vzťah k tomuto unikátnemu priestoru, v ktorom návštevníci z celého sveta odnepamäti hľadali zázraky.
Motyka v znaku
„Žítková má ve znaku motyku. Pozemky sú tady hodně kamenité a půda se hodně obdělávala v dřívějších dobách pomocí kopání motykú. Takže proto ty kopanice,“ hovorí naša sprievodkyňa Evženie Hillerová.

Názov obce Žítková je odvodený od slova žito, z ktorého dorábali boží dar – chlieb, ktorý tunajším obyvateľom zabezpečoval život.
Obhospodarovanie pôdy je nerozlučne spojené s vyťahovaním kameňov a ich ukladaním po stranách.
K Moravským Kopaniciam patria štyri obce: Starý Hrozenkov, ktorý je akýmsi centrom, hore v kopcoch leží Žítková, na náprotivnom svahu je Vyškovec a predĺžením údolia Starého Hrozenkova sú Vápenice. Jednotlivé obce sa začali oddeľovať až koncom 19. storočia.
Starý Hrozenkov má v súčasnosti približne 900 obyvateľov, okolité obce asi 150, hoci Žítková mala koncom druhej svetovej vojny 1500 obyvateľov. V škole, ktorá tu bola postavená v 50. rokoch, je dnes hotel.
Čiastočne do tohto regiónu zasahujú aj neďaleké obce Lopeník, Pitín a Komňa.
Magazín Doma záhrade v predaji do konca augusta

Roztrúsená kopaničiarska zástavba
Rozmiestneniu stavieb v relatívne širokom okolí sa vraví roztrúsená kopaničiarska zástavba. Dodnes tu vidíme hospodárstva, okolo ktorých sú štvor- až osemhektárové pozemky.
Do roku 1948 tu nebola elektrina. Prvý autobus sem prišiel v roku 1950.