Osy a sršne patria v očiach záhradkárov k najobávanejším živočíchom. Sú často útočné a ich výrazné sfarbenie nás upozorňuje na žihadlo.
Aké úlohy majú v ekosystéme? Ich užitočnosť netreba podceňovať.


Hniezdo len na rok
Pod hovorovo zaužívaným označením osy zväčša chápeme eusociálne žijúce druhy blanokrídlovcov nadčeľade Vespoidea. Z tých rozoznávame na území Slovenska približne 20 druhov.
V našej prírode majú jednoročný cyklus. V jarných mesiacoch zakladá hniezdo mladá oplodnená matka – budúca kráľovná. Najjednoduchšie konštrukčné typy hniezd vytvárajú osíky rodu Polistes.
Zväčša ide o jeden menší obnažený plást, ktorý je stopkou pripevnený o podklad. Takéto hniezda nachádzame pripevnené o vegetáciu, ako aj o rôzne ľuďmi vytvorené predmety.
Obľubujú teplé stanovištia, pričom v čase horúčav svoje hniezda ochladzujú pohybmi krídel, prípadne ho potierajú kvapkami vody. Dokážu tak znížiť jeho teplotu aj o vyše 20 °C.
Dômyselnejšie, a zároveň väčšie hniezda budujú pravé osy (rody Vespula a Dolichovespula), ktoré už nie sú obnažené, ale sú chránené obalom z charakteristického kartónového materiálu.
Oba typy hniezd sú tvorené z rozžutého mŕtveho dreva zmiešaného so slinami. Často tak môžeme nájsť osy, ako zoškrabúvajú drevnú hmotu z neošetrených drevených dosiek. Každý rok sú zakladané nové hniezda a opätovné viacročné osídlenie je veľmi zriedkavé.
Zaujímavosťou je, že európske druhy ôs prenikli aj do Austrálie, kde budujú obrovské, niekoľkoročné hniezda obsahujúce stovky kráľovien. Objemovo najväčšie hniezda u nás tvorí sršeň obyčajný (Vespa crabro), ktorý preferuje dutiny stromov a iné duté priestory, ktoré mu ich pripomínajú.

Fakty a čísla
- Približne tretinu potravy včelárika zlatého tvoria včely medonosné.
- V oveľa väčšej miere si však pochutnáva na inom lietajúcom hmyze vrátane chrobákov a bzdôch.
- Šesť percent v potrave včelárikov tvoria rôzne druhy ôs a sršňov.

Predátori lietajúceho hmyzu, ale aj húseníc
Všetky jedince pomáhajúce pri budovaní hniezda a kŕmení potomstva sú samice a podobne ako pri včelách medonosných ich nazývame robotnice.
Schopnosť lietať je pre hmyz vysoko energeticky náročná úloha a preto prevažnú časť ich potravy tvoria cukornaté výlučky. Tie získavajú z rôznych zdrojov, najmä zlizovaním nektáru z kvetov, olizovaním medovice produkovanej voškami či požieraním ovocia.
Kým v minulosti nebola osám prisudzovaná priveľká schopnosť opeľovania, posledné výskumy hovoria o opaku. Pre svoj krátky jazýček sú nútené navštevovať práve plytké stavby kvetov, ktoré naopak iný opeľujúci hmyz nemusí navštevovať až tak frekventovane.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca júla

Omnoho badateľnejší význam majú pre svoj dravý spôsob života. Mäsitou potravou sa totiž živia ich larvy.
Jedno sršnie hniezdo dokáže skonzumovať za sezónu aj 12 kilogramov hmyzu. Početnosť ôs a sršňov v našich záhradách tak samo osebe nasvedčuje ich veľký prínos práve pri regulácii populácií iného hmyzu.