Nový magazín Doma v záhrade je už v predaji. Nájdete v ňom:
Domáce potraviny na leto
Recepty na džemy, sirupy, foccaciu, cviklový kaviár a ďalšie
Ako dlho vydržia ovocie a zelenina čerstvé?
S ktorým motýľom človek príde o nervy?
Dokážeme premeniť biele plochy na pasienkové lesy?
A ako sa zmenil zákon o ochrane prírody?
Odkaz profesora Hričovského: Vráťte čerešne do dvorov
(zdroj: redakcia)
Namiesto editoriálu
U susedov stále predávajú jedlo z ruky do ruky
Slobodná výmena tovarov a susedských skúseností a drobný čulý obchod s prebytkami – to je všade vo svete celkom bežná prax. Zakladá sa na rovnakom princípe – na vzájomnej dôvere a férovosti. Už u našich najbližších susedov je atmosféra na trhu celkom iná ako u nás.
Predáva sa tu predovšetkým vlastnoručne dopestovaná zelenina, ovocie, ako aj lesné plody a byliny nazberané vo voľnej prírode, kačky z vlastnej liahne, domáci chlieb, domáca smotana do prineseného hrnčeka či do pohára, vajíčka v košoch vystlatých slamou, hríby aj s kúskami machu.
Na Ukrajine ráno okolo trhoviska nekrúžia biele dodávky, z ktorých by díler vykladal ku každému stánku rovnaký tovar v rovnakých zafóliovaných debničkách s talianskymi či španielskymi nápismi. Všetko je domáce.
Predáva sa nielen v stánkoch, ale aj všade v priľahlých uliciach - z plachiet prestretých na zemi, z krabíc a vriec, z ruky do ruky. Žiadny hygienik odtiaľto predajcov nemôže vyhnať bičom predpisov. Nik nemá pocit, že by tento tovar bol druhotriedny, podradný alebo nevyhovujúci normám. Práve naopak. Podľa oblečenia kupujúcich je zrejmé, že tu s dôverou a bez predsudkov nakupujú všetky sociálne kategórie, aj ľudia s dobrým či vynikajúcim sociálnym postavením.
Každý chce kvalitné domáce potraviny, a tie nevyrábajú stroje. Podobne je to na miestnom trhu vo Francúzsku, v Maďarsku, v Turecku, v Peru, vo Vietname, skrátka všade na svete. S výnimkou Slovenska. Slovensko za ostatných 50 – 100 rokov urobilo vo vývoji taký skok, že jeho obyvatelia pri obstarávaní a príprave každodenného jedla nemusia, nesmú, a možno už ani nechcú používať hlavné a nepostrádateľné ingrediencie – zdravý sedliacky rozum a zdravé susedské vzťahy.
Sme už takí vyspelí, že sme dovolili absolútne nekompetentným úradníkom, aby nám zakázali žiť deň čo deň svoje normálne životy a navzdory okolnostiam napĺňať svoje obyčajné susedské vzťahy.
A predsa, vždy v čase uhorkovej sezóny sa to zrazu zmení a všetko funguje ako za starých čias. Z dvora do dvora putujú kýble marhúľ, broskýň, jabĺčok, uhoriek, cez plot si susedy podávajú lusky, vňate, tekvice. Zavárame kompóty a varíme džemy, zakladáme kvasáky. Zrazu považujeme samozásobenie a susedskú výmenu za úplne štandardný spôsob a nepýtame sa, či nám to niekto dovolil.
Otázka teda je, prečo po zvyšok roka nedokážeme fungovať tak, ako funguje zvyšok sveta po celý čas.
Ján Litvák
