Ak by sme mali opísať najprekvapujúcejšie, najnevypočítateľnejšie, najtajomnejšie a najdojemnejšie zviera na dvore, hovorili by sme o sliepke.
Je potomkyňou drakov. Je bojovná, pracovitá, statočná, pokorná, inteligentná, trpezlivá, dôstojná. Nositeľka života v pravom slova zmysle, tvorkyňa dennodenného zázraku. Naše sliepočky znášajú vajcia aj v mrazoch a snehu. Nepretržite.
Ako chovať kozy bez zabíjania? Čítajte Naozaj sme netúžili chovať sliepky. Vajíčka milujeme, a o celkom čerstvých sme mohli iba snívať, keďže aj biovajcia v obchode majú prinajmenšom niekoľko dní, ale stále to pre nás nebola dosť silná motivácia na to, aby sme si zohnali na dvor sliepky. Okrem iného (nič sme o nich nevedeli, nepáčili sa nám, nemali sme k nim vôbec vzťah).
Nemali sme ani najmenšiu skúsenosť s tým, ako sa k nim správať a chovať ich tak, aby sme im nechtiac neublížili a nepôsobili im ťažkosti. Sliepka je predsa len vták, a to vyžaduje iný prístup ako štvornohé tvory, s ktorými máme celkom bohaté skúsenosti.
No napokon to predsa len prišlo. V miestnom rozhlase, čo dosiahne aj na našu kopanicu, bez výstrahy v máji asi pred desiatimi rokmi vyhlásili, že prišiel chovateľ z Podhájskej a ponúka mladé nosnice. Samozrejme, že sme nemali nič pripravené, no do večera, kým sliepočky zalezú, kurník už musí byť pripravený, a na to sme si trúfali. Veď bolo iba doobedie.
(zdroj: foto - autori)Čochvíľa na susedovom plote
Prvú partiu, čo k nám na dvor prišla, si pamätáme dobre. Bola to pekne operená, dobre chovaná a na človeka zvyknutá pätica. Mladé sliepočky, prevažne hnedočervené, no bola tam aj jedna tmavá...
Do improvizovaného výbehu sa v pohode dali zavrieť, no o chvíľu už jedna sedela na susedovom plote a druhá sa prechádzala po dvore. Toto bolo pre nás prekvapenie: sliepky lietajú. Nie všetky, ale v každom kŕdli sa vždy nájde nejaká, obvykle aj dve, čo majú dobrodružnejšiu povahu a rady preskúmajú zákutia vášho pozemku – a niekedy zaletia aj ďalej. Závisí to tiež od plemena.
Postupne sa u nás za tých desať rokov vystriedali rôzne typy sliepočiek – našou srdcovkou sú však dominanty, ktoré v mladosti vyzerajú ako supy. Najkrajšia je sivá dominantka vo veku asi pol roka.
Slabosť máme aj na čierne a biele sliepky. Pozorovaním sme zistili, že čierne sú v mladosti veľmi prítulné a inteligentné, no v dospelosti splynú s priemerom, ich výnimočnosť odznie.
Biela sliepka dospeje skôr
Biele sliepky sú kapitola sama osebe. V prírode je to anomália, veď z hľadiska zachovania života nič nápadnejšie a ohrozenejšie ako biely živočích nejestvuje, pravda, ak nehovoríme o ľadovom medveďovi v Antarktíde alebo snežnom leopardovi v Himalájach... No biela sliepka mentálne dospieva skôr ako ostatné, a jej vážnosť a prirodzený pôvab jej zostávajú po celý život.
Biela sliepočka je aj “pracovitejšia”, nosí vajíčka pravidelne a jej znáška je veľmi vyrovnaná.
Biela sliepka je naozaj aristokratka vo svojom kŕdli. No býva tak trochu osamelá, kamarátia sa s ňou skôr slepačie outsiderky (teda novoprišelkyne alebo sliepky s nejakým fyzickým hendikepom). Pretože, načo tajiť, sliepky vytvárajú priateľstvá a nepriateľstvá a vždy, naozaj vždy je jedna v kŕdli v pozícii otĺkanca. (Podľa našej skúsenosti sa však práve táto dožíva najdlhšieho veku, vypestovaná paranoja jej pomáha prežiť rôzne nástrahy).
Naši príbuzní mali bielu sliepku menom Klára, a kým ostatné končili po čase na pekáči, Klára zomrela prirodzenou smrťou vo veku sedem rokov. Chovali ju iba na vajíčka a vyviedla každý rok kŕdlik kuriatok.
(zdroj: foto - autori)Vajíčko je zázrak
Tak ako si všetci pamätajú prvý bozk a prvý pohľad na more, pamätajú si pravdepodobne aj prvé vajíčko od vlastnej sliepky. My sme nadšene obtelefonovali celú rodinu a priateľov a poslali im fotku nášho prvého čerstvého vajca na dvore.
Sliepky sú nadprirodzené vznešené stvorenia, ktoré namiešajú vo svojom malom telíčku zmes zo živín a živlov a vytvoria zázrak, ktorý sa volá vajce.
Patrí medzi kráľovské potraviny, pretože obsahuje tri magické zložky – tvrdú pevnú škrupinu z vápnika, jemný liečivý bielok a krv dopĺňajúci žĺtok.
Všetky tri zložky tvoria čarovnú potravinu. Predstavujú nielen zárodok života, ale aj slnečný kolobeh. Je preto neprirodzené chovať sliepky na mäso. Jej prvotnou snahou a úlohou je dávať ľuďom vajíčka, dokonalú superpotravinu.
Akého veku sa dožijú?
U nás odchádzajú všetky sliepočky prirodzeným spôsobom a je to bolestné, lebo obvykle končia po niekoľkodňovom trápení sprevádzanom hnačkou a pohybovými ťažkosťami. Najčastejšie na jar.
Keď sa objavili prvé hnačky, nevedeli sme vôbec, o čo ide a veterinári sa sliepkami vôbec nezaoberajú, čiže mali problém aj odpovedať nám na otázku, koľko rokov sa v priemere dožije sliepka. Odbavili nás akože vtipnou vetou, že kým neskončí v polievke. Tak sme sa naučili sami liečiť ich, radou a skúsenosťami pomohli aj niektorí známi, čo majú sliepky.
Vždy je dobré sliepočku izolovať, nie nejako drasticky, ale dovoliť jej cez deň zdržiavať sa v pokoji a v chládku s prítmím na suchej strave (teda zrno alebo zmes, závisí od toho, na čo naučená k vám príde v mladosti) s vodou. Určite bez zeleného a cestovín.
Pozorovaním sme zistili, že z bežne kúpených cestovín , a to aj semolinových, máva 90 percent hydiny hnačky. Sliepky sú tak ako aj psy asi prirodzení bezlepkáči, lebo toto sa nedeje po ryži, pohánke či pšene.
U nás sa zatiaľ ani jedna sliepočka nedožila viac ako štyri roky, napriek tomu, že sa o ne staráme zodpovedne, odčervujeme ich, odparazitovávame, dobre kŕmime, majú výbeh na celý dvor, ale sú aj chránené pre prípad, keď nie sme doma, menším oploteným výbehom, majú prístup k popolu aj hline, aby sa mohli prášiť a udržiavať parazity v perí v únosnej miere.
Znášať prestávajú priemerne po 2,5 roku, a tak každý druhý rok dokupujeme nejakú “štartovaciu mládež”.
(zdroj: foto - autori)Keď zobú z ruky
Ak chcete mať sliepky, ktoré sa dajú chytiť do rúk a nosiť, a ešte vám aj zobú z ruky, s výchovou treba začať hneď od malička. Vyžaduje to od vás hodiny presedené pri drôtenej ohrade, cez ktorú im podávate maškrty vo forme mladých lístkov, jemnej trávy, kúskov varených zemiakov.
Je to ako pri výcviku akéhokoľvek iného zvieraťa. Čas a pravidelnosť. A to isté prostredie.
Naučia sa aj na mená, len sa s nimi treba zhovárať. Táto krotkosť, okrem toho, že zlepšuje vaše vzájomné vzťahy a porozumenie, sa osvedčí aj pri manipulácii so sliepkou, keď ju potrebujete chytiť do ruky a preniesť, alebo pri chorobe či poranení, keď sliepka nedostane panický strach pri dotyku ľudskej ruky. Vaša sliepka vám musí dôverovať.
Rovnako platí, že sliepku nikdy nesmiete hnať ani naháňať, ale volať. Pôjdu za vami ako vojaci. Je na vašej inteligencii, ako to docielite.
Okrem hnačiek, ktoré v niektorých prípadoch končili fatálne, než sme sa naučili, ako ich liečiť, a pri starších sliepkach nie vždy úspešne (používame aj homeopatiká a Schusslerove soli, ktoré výborne účinkujú na tieto jemné organizmy), je druhým najčastejším dôvodom smrti na našom dvore líška.
(zdroj: foto - autori)Líške ani pierko
V máji vždy zbystríme pozornosť. Keď je tráva vysoká a vlní sa, nastáva čas, keď v nej môžete tušiť líščiu mamu, ktorá loví pre svoje mladé. Žiaľ, odskáče si to skoro každý dvor na kopaniciach, kde chovajú sliepky.
Líšku tajne aj otvorene obdivujeme, je nebojácna a má množstvo nepochopiteľných schopností, o ktorých možno v súvislosti s našimi domácimi zvieratami napíšeme inokedy... no v máji sa mení na nášho protivníka číslo jeden.
Niežeby sme ju nenávideli, no je náročné, skoro až nemožné pred ňou uchrániť hydinu. Po tri roky za sebou nám vybrala kompletne celý kačací kŕdeľ, raz počas búrky cez deň rovno nám spod nosa z uzavretej ohrady.
Je ako nindža. Vie čakať. Má vás prečítaných a dvor pozoruje niekoľko dní predtým, než udrie. A potom ide na istotu a odvlečie vám od dvoch po päť sliepok za jedno popoludnie. Opätovne sa vracia na miesto činu, strieda taktiku, nemá problém dívať sa vám do očí pár metrov od vás, spáva vo vašej stodole pár metrov od kurníka.
Je neuveriteľná, žiaľ, pre sliepky smrteľne nebezpečná. Oznámili sme jej , že naša sponzorská trpezlivosť k jej rozkošným mláďatám sa práve skončila, takže už jej nedarujeme ani pierko zo sliepky.
Sused už sliepky nemá
Naposledy navštívila náš dvor nečakane na jeseň, asi tri dni nato, ako nám kamarát oznámil, že sliepky už nemá, lebo všetky mu odvliekla líška. “Teraz v októbri?” – krútili sme neveriacky hlavami.
Na tretie ráno o pol šiestej sme sa zobudili na úzkostný slepačí krik a štekot našej čuvačky, a podarilo sa nám – vďaka rýchlemu behu z postele – zachytiť mladú líšku pri našej letnej kúpeľni pri stodole, ako sa chystá ošklbať si našu Anitku, svetlo ryšavú mladú sliepočku.
Chytila ju hlboko vo dvore, vlastne už takmer v našom domčeku, no vyhnala ju čuvačka Marinka, a tak so sliepkou v papuli preskočila hravo 1,5 metrov vysokú bránku. Keďže Mari za ňou nemohla, zložila Anitku na zem a chcela ju načať.
Až potom, čo sme do nej hodili papek, neochotne sliepku pustila a odbehla. Anitku sme “rozchodili” po desiatich dňoch (postup dodáme na požiadanie).
Máme v tom už prax, lebo takto poznačené sliepky mávame skoro v každom kŕdli. Aspoň desať kusov nám zmizlo. A obvykle nenávratne.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca júna
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-cucina-vegetariana/
Klieštiky nie sú mýtus
Absolútnou pliagou, zákerným nepriateľom číslo jeden sú klieštiky. Tiež nám trvalo, kým sme pochopili, koľká bije a čo s nimi robiť. A odnieslo si to niekoľko – obvykle mladých – sliepok.
Klieštiky roznášajú vtáky a problémy sa začínajú, keď sa rozletia na jar po krajine. Navštevujú aj kurníky a výbehy a striasajú zo seba malé, voľným okom takmer neviditeľné chrobáčiky. Tie zamoria kurníky a sliepkam robia zo života peklo.
Videli sme celé kŕdle vycicané za jednu noc. Chovatelia sliepok vôbec netušia, prečo zvieratá večer nezaliezajú a bránia sa pobytom v kurníkoch.
Klieštika nezničíte len tak ľahko. Najlepšie riešenie je každý kurník po jari spáliť (náš postup) a meniť pozemky, kde umiestnite sliepky. Tri roky trvá, kým papľuha vyhladujete a pôvodné miesto je opäť obývateľné.
Cez deň na sliepočke nie je vidieť nič, no skúste po zotmení strčiť ruku do kurníka. To tričko už na seba neoblečiete. Môžete ho rovno spáliť.
Odporúča sa síce vápniť, dezinfikovať, umožniť sliepkam dostať sa k popolisku. To všetko je pravda. No hráte stále 50:50. Udržiavate ich ako-tak pri živote. No znáška klesá a sliepky sú nervózne, akoby ich niečo žralo. Akože aj žerie.
Odchádzajú ráno, za Slnkom
Sliepka, nielen kohút, je uctievačka a služobnica Slnka. Obvykle odchádzajú zo života po východe slnka nadránom, riadia sa jeho pohybom po oblohe, rešpektujú súmrak. Zatmenia Slnka majú na ne zničujúci vplyv.
Nech je čím viac dvorov, kde dostane táto vtáčia kráľovná slobodný priestor na život a radosť z neho! A vtedy sa aj my ľudia posunieme zasa o krok ďalej.
Slepačie minimum
- Sliepka je nenáročný tvor, ak má dostatok priestoru. Čím menší chovný priestor, tým ťažší je chov.
- Hygiena, parazity, vzťahy medzi sliepkami: čistá voda je základ, sliepočky veľa pijú, a tak sú v dobrej kondícii. V zime ich poteší vlažná voda ráno na prehriatie vnútorných orgánov.
- Ubytovanie sa musí dať ľahko čistiť a ideálny je prístup s fúrikom rovno pod kurník. Zdravé sliepky spávajú na bidlách a tie z veľkochovov aj na zemi. Všeobecne sliepka večer zalieza, lebo je šeroslepá, preto sa volá sliepka.
- Niektoré plemená spávajú aj v korunách stromov (raz sme mali polodivoké sliepky, ktorým inštinkt kázal spávať na stromoch a lietali ako drony všetkými smermi).
- Ako podstielka je vhodná aj slama, aj seno, hniezdo treba pravidelne čistiť a v zime je lepšie mať vo výbehu piliny alebo jemne narezanú slamu. V letných horúčavách sa dokážu aj kúpať alebo čvachtať v nádobách. Potrebujú mať prístup k popolu alebo jemnému piesku. Každý si nájde správny prístup. Máme dostatok dreva a pre parazity meníme kurník raz ročne, jednoducho niekedy je tých klieštikov tak veľa, že iná možnosť nie je. V novom kurníku sa sliepočky rýchlo zabývajú.
- Je to hrabavá hydina a tak ak chcete prehrabať záhradu na jar a na jeseň, je to vhodný čas, nám sa to na záhonoch nesmierne osvedčilo. V čistení záhrady sú, samozrejme, lepšie kačice, ale tie kvákajú tak nahlas, že sa ľahšie stanú korisťou líšky.
- Odčervenie je dobré urobiť aspoň dvakrát do roka a ako doplnok do stravy je vhodné čierne veterinárne uhlie, do vody pri hnačkách dubová kôra, do podstielky palina.
