Mnoho ľudí dnes uvažuje nad tým, že by okrem psa, mačky či sliepok chovali kozu. Je to veľmi inteligentné zviera. Má čas na premýšľanie a veľmi dobre vidí. Dnes za kozie mlieko ľudia platia slušné peniaze – pre jeho zdravotné účinky, ktoré tu nebudeme opisovať, o syroch a iných mliečnych výrobkoch ani nehovoriac. Zameriame sa skôr na priateľský chov kôz v malom na malých gazdovstvách.

Chovať kozu nie je – a zároveň je – ľahké. Ako sa hovorí – „koza, to je prakticky ovca s mozgom“. Rohaté kozy ako “diablovo plemä” boli veľakrát zatracované a opovrhované. Nie nadarmo sa koza označuje aj za kravu chudobných.
Kozu môžete chovať tak, aby ste to vy aj koza prežili šťastne – nech je aj vlk sýty, aj koza celá. Nám sa to za takmer 20 rokov, odkedy sme priviedli na naše malé gazdovstvo na myjavskú kopanicu prvé dve kozičky, azda podarilo.

Učili sme sa v procese, a podľa toho, akého veku sa naše kozy dožili (mali sme ich v priebehu rokov šesť), hádam sa nám aj podarilo pochopiť ich správanie a prežiť s nimi nezabudnuteľný čas.
Mlieko nepadá z neba
Koza je na mlieko – toto si myslí takmer každý človek, no koza má trochu iné predstavy. Všeobecne platí, že aby ste mali mlieko, musí mať vaša koza kozliatko. Toto však pri vybraných kozách nemusí byť pravda. Máme totiž “svätú” kozu, ktorá nikdy nemala kozliatka, a mlieko nám dávala rovných desať rokov s jednoročnou prestávkou. Je to, samozrejme, o vzájomnej dohode. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne, ak nemáte kozu, ktorá je vyslovene na mlieko a dá vám až tri či päť litrov, ale to už je extrém.

Nezabúdajte, že produkcia mlieka je pre kozu energeticky náročná a mlieko nepadá z neba. Koza to, samozrejme, vie a jej apetít je tomu priamo úmerný. Nezabúdajte, že všetko, čo koza zje, sa cez jej tráviacu sústavu dostáva do krvi a následne do mlieka ako esencia. Čiže čím kvalitnejšia strava, tým kvalitnejšie mlieko.
Mlieko môžete piť sladké, kyslé, srvátku, jesť syry, tvaroh sladký aj kyslý, bryndzu. Mliekom môžete kŕmiť mačky, sčasti psov. Skrátka mlieka budete mať pre seba dosť. Ako dlho? To je správna otázka.
Najlepšia pastva je dva-tri mesiace
Koza dáva najviac mlieka po treťom pôrode. Tehotenstvo trvá 150 dní. Prvý mesiac patrí jej mlieko aj pozornosť kozliatkam, čiže z kozy ako keby nebol úžitok (okrem spásania pozemkov a hnojenia). Najlepšia pastva v roku je dva-tri mesiace v závislosti od polohy, kde žijete – vtedy je mlieko najkvalitnejšie a je ho najviac. Ak sa s kozou “dohodnete”, máte v skutočnosti viac mlieka, ako keby ste mali kozliatka.
Prvé dva mesiace slušnosť káže nechať mlieko kozliatkam (obsahuje aj výživné látky pre kozliatka, tak pozor, ak ho pijete, aby vám nenarástli rohy) a postupne si brať pre seba viac – matka kozliatka sama odstaví. Pripúšťať by sa mali kozy medzi druhým a tretím rokom, aby ste nemali juvenilné matky, nenarástli by poriadne a boli by slabé.
Nižší podvozok – náročnejšie dojenie
Ďalšia vec je dojenie. Kozu treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne. Čím nižší podvozok, tým horšie sa vám bude kozička dojiť. A čas? Kedy si ju naučíte, vtedy to bude očakávať, preto treba rozumne zvážiť, aby ste nemuseli skoro vstávať.

V zime stačí raz denne. Bez dojenia deň isto vydrží, v zime aj dva.
My sme našu kozičku Šárku nechali, nech si pije, koľko sa jej chce, do šiestich mesiacov. Dnes je z nej veľká urastená koza, ktorú len tak nevidíte, lebo ľudia odstavujú už po mesiaci, a kozliatka – šmyk pod krk nožom – šup do hrnca, čo sa nám vegetariánom prieči. Alebo ukradnú mlieko mláďaťu predčasne a mláďa zostane malé a slabšie, než ako keby malo toľko, koľko si zaslúži.
Koza je schopná si ten liter mlieka denne podržať dva až tri roky, v závislosti od opatery. Po ôsmom splne v roku sa totiž pri kozách začína ruja a tá trvá do polovice zimy (je to, samozrejme, individuálne). Ruja, keď sa to fakt nedá počúvať a vaša koza doslova zháňa capa, trvá tak tri dni. V tehotenstve opäť stratí mlieko, ak sa však s kozou dohodnete, tak nie.
Chovať a nezabíjať
Ak kozu pripustíte v tehotenstve, stratí mlieko, a po pôrode ho zas nemôžete nejaký čas piť, čiže jednoduchšie je ponechať si mliečnu kozu a máte viac mlieka ako ľudia, čo tvrdia, že bude málo mlieka bez kozliatok. V skutočnosti im ide o mäso, a teda o možnosť niečo si zabiť a zavesiť do špajze. Je pravda, že s kozami je to pyramídová hra a z jednej kozy máte mnoho ďalších. Desať kôz vám na jar dá najmenej desať kozliatok a viac. Tu už sa končia vegetariánske zásady. Keď to dôkladne domyslíte, kozu si nevezmete. Veď kto by rezal také krásne tvory?
Druhá možnosť je dobre sa o ňu starať a ona sa postará o vás. My sme si vzali kozy preto, aby nešli na mäso. Všetko, čo koza zje, ide do mlieka.
Koza vie presne, prečo je vyberavá. Ak môže, živí sa drevinami, teda obhrýza stromčeky, kríky, kôru, až potom trávu a pod. Mieša pre vás byliny a dreviny tak, aby malo mlieko tú správnu energiu. Na zimu stačí pre kozu asi desať kubických metrov sena, ktoré hravo zvládne prichystať jeden človek sám ručne. Ideálne je, ak je seno pre kozu kosené ručne, pretože je v ňom viac živín, keďže sa kosí ráno, kým sú byliny plné štiav, zatiaľ čo seno nakosené kosačkou za sucha toho veľa neudrží.

Ak máte možnosť kozy pásť, stačí vám aj menej. Pri kŕmení si treba uvedomiť, že všetko, čo koza zje, ide hneď do mlieka, ktoré budete piť. Čiže ak jej chcete dávať veci zo svojho kuchynského odpadu, musia byť čisté, žiadne chemicky ošetrené, žiadne zvyšky s kopou éčok. Okrem sena na zimu potrebuje minerálnu soľ so zvýšeným obsahom horčíka a prístup k vode.
Ako maštaľ odporúčame vetrané prístrešky, ohrady je dobré kombinovať s elektrickým ohradníkom, lebo niektoré kozy sa ľahko naučia obchádzať plot aj prerážať cez elektrický ohradník. (Naše s prehľadom!)
Šrot radšej nie
Na zvyšovanie dojivosti sa kozám pri dojení dáva trochu obilného šrotu. Nie je to však nutnosť. Koza tiež potrebuje trochu kamennej soli a hlavne vodu.
My dojíme zásadne bez šrotu. Mlieko tak má inú chuť a cítite v ňom rôzne prímesi z tráv a kvetov. Ak dávate obilný šrot, mlieko nadobudne typickú pachuť a zároveň vám stúpajú náklady na kozu. Čím viac potravy do kozy dostanete, tým viac bude mlieka. Ak strava nie je šťavnatá, vodu potrebuje.
Na jar, keď je čerstvá pastva, koza pije málo a vidíte, že močí normálne a pravidelne. Stolica kozy vo forme kozích bobkov musí byť tuhá ako munícia, žiadne mäkké “nášľapné míny”. Stolica nesmie byť príliš šťavnatá, čo by mohlo svedčiť o prítomnosti parazitov.
Odčervenie je možné chemicky, ale aj domácimi bylinami, čo sme si vyskúšali, funguje to dobre a je to aj dostupné – palina obyčajná, čerstvá kôra stromov atď. (to by vydalo na celý článok, a možno aj na koziu kuchárku).
Pôjde s vami na výlety
Koza je stádové zviera, teda uznáva istú hierarchiu a právoplatné stanovy podľa posledne zvoleného vodcu stáda. Je možné naučiť ju na vychádzky a výlety. S kozami je možné s putovať po krajine ako s pojazdnou mliekarňou. Niekedy je to bdelejšia ochranka ako pes. A na Myjave na Polianke koza takmer zabila psa. Schytila ho do zubov, obúchala ho o zem a odhodila. (Dlho sa liečil, ale prežil.) Náš čuvač sa nebojí medveďa, ale kozu vždy obíde. Rohaté sa dobre bránia a psov sa neboja.

Kozy sú schopné aj ťahať a po krátkom výcviku zvládnu ťahanie vecí či malých vozíkov. V Belgicku to má dlhú tradíciu. Kozie záprahy sa postupne, veríme, vrátia aj na Myjavu.
Veľkým benefitom je, samozrejme, kozí hnoj, prospievajúci stromom. Koza je proste bytosť, člen vášho spoločenstva a musíte si ju vážiť. Robí toho pre vás tak veľa.
Máme “svätú” kozu, ktorá nikdy nemala kozliatka, a mlieko nám dávala rovných desať rokov.
Kozu môžete chovať tak, aby ste to vy aj koza prežili šťastne – nech je aj vlk sýty, aj koza celá.
Pasenie, výcvik a práca kozy
Budete sa diviť, ale koza je veľmi inteligentné zviera. Má na to veľa predpokladov. Má čas na premýšľanie a veľmi dobre vidí. Koza uplatňuje na pozemku deštruktívnu energiu a tú treba využiť. Bežne ju využívame na šúpanie čerstvých drevín – napríklad koly do ohrady si olúpe sama.

Koza je vaša sociálna kontrola. Je schopná naučiť sa niekoľko základných povelov ako privolanie podľa mena, ohlásenie sa podľa mena. Povelom ako Voda!, Fuj!, Nežer tie maliny! a podobne rozumie celkom isto, akurát tento povel splní málokedy.
Vo výcviku treba brať do úvahy koziu nervovú sústavu, ktorej trvá dlhšie, než vás začne vnímať. Pri práci s kozou odporúčame namiesto obojka použiť ohlávku na barana alebo si nejakú vyrobiť. Spraviť jednoduchú ohlávku z lana je ľahké a účinok je obrovský – koza sa nedusí a dokáže ju ovládať aj dieťa.