Narodil sa v Bratislave. Osud ho zavial do rakúskeho Salzburgu, kde vyštudoval morskú biológiu. Precestoval celý svet, potápal sa v oceánoch, fotografoval, napísal vyše dve desiatky kníh, ale splnil si aj trochu iný životný sen. Je ním vlastná záhrada, ktorú si vybudoval na Slovensku v obci Miloslavov. Morský biológ Robert Hofrichter (67) nám porozprával o svojej životnej vášni.
Kde sa nachádzala liečivá záhrada Juraja Purkirchera? Čítajte Ako vznikol váš sen o vlastnej záhrade?
Tento sen vlastne vznikol už v mojom detstve, lebo pri našej rodinnej vile v Bratislave bola záhradka, ktorá bola skôr malou botanickou záhradou. Náš nagyapa (po maďarsky starý otec – pozn. red.), ako sme mu hovorili, ju s vášňou budoval po celý život. Pre nás deti bolo normálne žiť v tomto malom raji. Rástlo tu niekoľko zaujímavých a nevšedných stromov ako ginko, céder a ďalšie vzácne druhy. Okrem toho starý otec miloval tiež svoje krásne ruže, ktorých pestovaniu venoval veľa úsilia.
Veľa kvetov je základ. Na snímke manželka Mária. (zdroj: Foto – Maria a Robert Hofrichterovci)Dá sa povedať, že starý otec bol pre vás záhradkárskym vzorom? Ovplyvnil vás ešte niekto?
Dedko Leopold Altdorffer bol v civilnom zamestnaní právnik, ale srdcom bol vášnivý záhradník. Často služobne cestoval do Čiech a svoje cesty využíval na to, aby si odtiaľ nosil nové semienka. Po ňom záhradkársku štafetu v našej rodine prevzala jeho dcéra – moja mama. Určite ma to ovplyvnilo. Ale hlavným zdrojom inšpirácie mi je samotná príroda. Vo svojej záhrade sa snažím vytvoriť kombináciu divokej prírody s najrôznejšími kameňmi, prírodnými drevenými prvkami, koreňmi, veľkou pestrosťou rastlín a romantickej záhrady, v ktorej žijú aj najrôznejšie živočíchy a v ktorej sa cítime nadovšetko dobre.
Prečo práve Slovensko a Miloslavov?
Je to vďaka môjmu dnes už nebohému svokrovi, teda otcovi mojej manželky Márie. Mal tu záhradu, ktorá však pustla a vyskytol sa na nej aj požiar. Po jeho smrti manželka zdevastovanú záhradu zdedila a v roku 2017 sme ju pomaly začali premieňať na tento malý raj. Bol to dlhý proces, stál veľa peňazí a námahy, ale stálo to za to. Dnes sme tam, kde sme chceli byť. Vrátane malého jazierka a vodopádu.
Verná spoločníčka: írsky teriér Vicky. (zdroj: Foto – Maria a Robert Hofrichterovci)Koľko trvalo, kým záhrada nadobudla dnešný vzhľad?
Boli najmenej štyri roky. V každej fáze sme sa síce tešili z jednotlivých malých pokrokov a mysleli si, že už je to skutočne pekné, ale keď sa teraz spätne pozrieme na fotky z tej doby, tak sa nám zdá, že to bola vtedy akoby pustatina. Rastliny potrebujú svoj čas, kým sa zakorenia, vyrastú… V súčasnej podobne záhrady je v nej počas leta takmer džungľa. Neuveriteľná rastlinná pestrosť, z ktorej sa veľmi tešíme.
Pestujete iba okrasné rastliny alebo aj ovocie a zeleninu?
