Viete si predstaviť, ako vyzeralo naše hlavné mesto v 16. storočí? Na dnešnú Bratislavu sa historický Prešporok podobal len málo.
Pretekal ním Dunaj, na ktorom boli ostrovy, a nad riekou stál Hrad, ale inak to bolo nemecké mesto, v ktorom malo významné postavenie vinohradníctvo. O zdravie obyvateľov sa vyše dekády staral lekár Juraj Purkircher, ktorý mal okrem básnického talentu aj záľubu v pestovaní rastlín.
Riaditeľka Školy permakultúry: Záhrada je vždy obrazom jej majiteľa Čítajte Doktor Juraj (Georgius) Purkircher sa narodil v Prešporku okolo roku 1535. Presný dátum jeho narodenia nepoznáme. Vieme však, že pochádzal z početnej meštianskej rodiny, ktorá mala hlboko do vrecka a bývala na dnešnom Hlavnom námestí.
Malého Juraja rodičia často brávali do polí a vinohradov v okolí mesta. Mestský chlapec tak mal kontakt s prírodou aj s ľuďmi obrábajúcimi pôdu. Spoznával svet rastlín a učil sa aj o chove hospodárskych zvierat.
Štúdie v cudzine
Po vychodení školy v Prešporku a latinskej školy v Bardejove sa 30. septembra 1556 pod menom Georgius Burkircher Posoniensis zapísal na univerzitu vo Wittenbergu.
V roku 1560 – medzitým už ako úspešný humanistický básnik Purkircher – luterán nemeckej národnosti, žil krátko v Prešporku. Túžba po vzdelaní ho však čoskoro hnala opäť do sveta. V rokoch 1561 – 1563 študoval v talianskej Padove a získal tu odborné vzdelanie v lekárstve a botanike.
Okrem iného ho zaujala aj miestna flóra. Domov do Prešporka si z Padovy priniesol semená niekoľkých rastlín, ktoré pestoval. Botaniku študoval aj v Paríži, v Prešporku opäť žil od roku 1565 a pôsobil tu ako lekár.
Fazuľa pomenovaná po Jurajovi Purkircherovi v diele Carolusa Clusiusa Rariorum aliquot stirpium historia, vydanom v Antverpách v roku 1583. (zdroj: Széchényiho národná knižnica)V roku 1566 sa Juraj Purkircher oženil so Žofiou Lerchenfelderovou z váženej prešporskej meštianskej rodiny.
Lekár chudobných i bohatých
Spočiatku liečil doktor Purkircher chudobných prešporských občanov, často vinohradníkov, ktorých bolo v meste neúrekom.
Mnohokrát liečil nezištne alebo len za malú odmenu. Rýchlo si získal povesť dobrého odborníka, ktorý mal pri liečbe úspechy. Dostal sa tak aj k liečeniu vyšších vrstiev a šľachty. Využíval pri tom aj liečivé bylinky zo svojej záhrady.
Jedna z prvých botanických záhrad v Bratislave
Juraj Purkircher mal v Bratislave záhradu, ktorú údajne navštívil aj známy botanik Carolus Clusius počas svojej cesty po Uhorsku.
Carolus Clusius (1526 – 1609) flámsky botanik a lekár, ktorý od roku 1573 pôsobil vo Viedni ako riaditeľ cisárskej záhrady Maximiliána II., sa pričinil o zavedenie pestovania zemiakov, tabaku, pagaštana, orgovánu, platanu a rôznych cibuľovín v strednej Európe.
Purkircherova záhrada bola pravdepodobne pravidelne pôdorysne členená a jednotlivé záhony boli oddelené chodníčkami. Staršie zdroje uvádzajú, že sa nachádzala pri dome, v ktorom Purkircher býval, teda na dnešnom Hlavnom námestí. (Dom, v ktorom žil Juraj Purkircher, zbúrali v polovici 18. storočia pri barokovej prestavbe Hlavného námestia.
Na jeho mieste dnes na nároží Sedlárskej ulice a Hlavného námestia stojí Kutscherfeldov palác, dnešné veľvyslanectvo Francúzskej republiky). Novšie zdroje však záhradu lokalizujú niekde do okolia Suchého mýta. Za mestskou bránou na Suchom mýte bolo územie záhrad a ďalej sa rozprestierali vinice. Záhrady tu mal rád uršulínok, šľachtici i mešťania.
Purkircherova fazuľa
Významný botanik Carolus Clusius udržiaval s Purkircherom priateľský vzťah a obdivoval jeho prácu. Purkircher si z ciest priniesol do svojej záhrady aj zvláštny druh fazule, ktorú ďalej šľachtil a semená z nej venoval práve Clusiovi.
Ten sa po Purkircherovej smrti rozhodol na jeho pamiatku fazuľu pomenovať po ňom. A tak sa v Clusiusovej knihe Rariorum aliquot stirpium historia ocitol nový druh fazule s menom Phaseolus varius sive Purkircherianus.
Mor kosil bez rozdielu
Doktor Purkircher liečil v Prešporku približne štrnásť rokov. V čase jeho pôsobenia sa nevyskytla priamo veľká morová epidémia, s chorobou však prichádzal do kontaktu a stala sa osudnou jemu i jeho rodine.
V roku 1577 Carolus Clusius opísal tragédiu bratislavského lekára v jednom zo svojich listov. Tomu postupne zomreli na mor traja synovia a choroba ohrozila aj jeho tehotnú manželku. Tá prežila a priviedla na svet dcérku Alžbetu, ale tú jej otec už nikdy nevidel.
Doktor Juraj Purkircher, oslabený žiaľom zo straty synov, podľahol zákernej nákaze dňa 24. októbra 1577. Jeho literárny a vedecký odkaz v jeho milovanom rodnom meste však žijú dodnes.
