Oveľa väčšiu pozornosť, než akej sa mu v súčasnosti dostáva, by si zaslúžil napríklad hadomor španielsky, ľudovo nazývaný čierny koreň.
Pochádza z juhozápadnej Európy. Pestovali ho už v starom Ríme. V strednej Európe sa pestuje od 16. storočia.
Najlepšie kultivary tejto pochúťkovej zeleniny sa dnes pestujú v Belgicku, v Holandsku a Poľsku. Z našich divo rastúcich rastlín je jeho príbuznou kozia brada lúčna.

Čierny koreň je trvácna rastlina, no ako zelenina sa pestuje ako jednoročná. Je odolný proti nízkym teplotám. Dobre prezimuje a nevymŕza. Koreň sa zbiera v prvom roku pestovania, v druhom poskytuje semená (vykvitnúť niekedy môže už v prvom roku). Darí sa mu najmä v rokoch s chladným letom a dlhou jeseňou. Zberať ho treba opatrne, korene sú veľmi krehké a ľahko sa lámu.

Konzumuje sa asi 30-35 centimetrov dlhý a 2-4 centimetre široký valcovitý koreň. Čistíme ho pod tečúcou vodou a ihneď ho vložíme do vody s octom alebo citrónom. V gastronómii je veľmi cenený pre svoje nutričné a chuťové kvality, ktoré sa prirovnávajú k špargli alebo k homárom.
Má vysoký obsah sacharidov s prevahou inulínu, preto je to potravina vhodná aj pre diabetikov.
Chlebíky s čiernym koreňom a la homár
Pre 4 osoby
0,5 kg čierneho koreňa
majonéza
citrón
Korene oškriabeme a nastrúhame. Pokvapkáme citrónom, pridáme majonézu, premiešame a natrieme na chlebíky. Ozdobíme štvrtinkou kolieska citrónu. Chuťou i vzhľadom sú na nerozoznanie od homárových chlebíkov.