Na prvý pohľad pripomína mlynárika, no prezradia ho priesvitné konce krídel. Rovnaké má aj jeho slávnejší a väčší bratranec jasoň červenooký. Pri podrobnejšom pohľade človek postrehne aj odlišnú kresbu na krídlach a chlpatejšie telo.
Na rozdiel od mlynárikov aj jasoňa červenookého je jasoň chochlačkový lesný motýľ. Najčastejšie ho zastihneme na lesných čistinách, lesných lúčkach a okrajoch lesa.
Prečo z krajiny miznú motýle a ako sa ich dá zachrániť? Čítajte Na svete žije asi päťdesiatpäť druhov jasoňov (rod Parnassius), ktoré sú rozšírené v horských oblastiach severnej pologule, pričom najviac druhov sa vyskytuje na Tibetskej náhornej plošine a priľahlých územiach.
Vysoká koncentrácia druhov v Strednej Ázii naznačuje, že práve tam jasone vznikli a v priebehu vekov sa rozšírili aj do Európy a Severnej Ameriky.
Túto domnienku podporuje aj načasovanie príchodu jasoňov na evolučnú scénu, podľa molekulárnych hodín približne pred 10 – 20 miliónmi rokov, teda v čase, keď sa dvíhali Himaláje. Súčasne sa vnútrozemie Ázie vrátane Tibetskej náhornej plošiny ocitlo v zrážkovom tieni Himalájí, čo viedlo k rozsiahlemu vysušeniu tohto územia.
zľava Jasoň chochlačkový a Jasoň červenooký. (zdroj: Foto - Adobe stock)Typickým životným prostredím jasoňov sú dodnes skalnaté horské polohy, kde sa ich húsenice živia prevažne dužinatými rastlinami z čeľadi tučnolistovité a lomikameňovité. Šíreniu jasoňov z Tibetskej náhornej plošiny pomohlo vrásnenie ďalších pohorí, ktoré prebiehalo súčasne so zdvihom Himalájí a ktoré ako reťaz na seba nadväzujú až po Pyreneje.
Paralelne prebiehalo aj ochladzovanie a vysušovanie klímy, ktoré viedlo k expanzii obľúbeného prostredia jasoňov aj do nižších polôh, čo im uľahčilo preklenúť údolia oddeľujúce jednotlivé pohoria.
Okrem vysokohorských jasoňov však existuje aj „lesná“ vetva, ktorej húsenice sa živia chochlačkami (rod Corydalis). Chochlačky sú rovnako ako jasone rozšírené na severnej pologuli, najviac zo 450 opísaných druhov sa vyskytuje v Himalájach a Tibetskej náhornej plošine – čo zrejme nebude náhoda. Chochlačky sú typické jarné kvety, často masovo kvitnúce v listnatých lesoch po celom Slovensku.
Chochlačka dutá vytvára v jarnom listnatom lese súvislé kvitnúce koberce. (zdroj: Foto - Adobe stock)Samička hľadá živné rastliny „naslepo“
U nás je jasoň chochlačkový dosiaľ pomerne rozšírený a lokálne aj početný, hoci niektoré populácie vyhynuli, napr. na Devínskej Kobyle pri Bratislave. Za kriticky ohrozeného ho považujú v Českej republike.
A keďže osudy motýľov sa často opakujú, je dobré pozrieť sa na situáciu u našich susedov. Zaujímavé je, že chochlačky sa na Devínskej Kobyle vyskytujú dodnes vo veľkom počte, čo otvára otázku, prečo tam vlastne vymrel.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca apríla
Svetlo na záhadné vymieranie jasoňa chochlačkového v strednej Európe vrhli českí výskumníci. Dlho sa totiž verilo, že samičky kladú vajíčka na pestrofarebné koberce chochlačiek, ktoré poznáme z jarných potuliek. Ukázalo sa však, že samičky na kladenie vajíčok uprednostňujú rúbaniská a iné svetlé miesta v lese. Aj tu rastú chochlačky, sú len trochu utlačené rúbaniskovou vegetáciou a netvoria nápadné pestrofarebné koberce.
Jasoň chochlačkový (zdroj: Foto - Adobe stock)Samičky pri kladení „bubnujú“ prednými nohami o zem, zrejme tak dokážu identifikovať chemické stopy po chochlačkách a zabezpečia tak, že húsenice sa na jar vyliahnu v blízkosti hostiteľských rastlín.
Jednou z možných výhod pre larvy je, že počas jarných dní sa na svetlinách môžu lepšie vyhrievať, čo je v chladnom jarnom počasí kľúčové. Slnenie totiž urýchľuje trávenie, čo je nevyhnutné na rýchle dokončenie životného cyklu motýľa.
Ako si Česi zničili štvortisícovú populáciu
Jedna z najpočetnejších populácií jasoňa chochlačkového v Česku prežívala v obore Bulhary v CHKO Pálava.
V roku 2006 odhadovali vedci veľkosť populácie na asi 4000 jedincov, v máji to tam bol vôbec najpočetnejší motýľ. Aké bolo prekvapenie, keď na entomologickej exkurzii v roku 2015, ktorej hlavnou hviezdou mal byť jasoň, pozorovali presne jeden kus! Monitoring v nasledujúcich rokoch ukázal, že motýľ skutočne takmer zmizol – v roku 2019 zaznamenali pár kusov na jedinom rúbanisku vo vyše tisíchektárovej obore.
Po príčine nebolo treba dlho pátrať: keď prídete do obory, smrdí a aj vyzerá to tam ako v malom výbehu pre lamy v zoo. Vysoká jednoducho vykonala holožer na lesnej vegetácii.
A dospelé jasone potrebujú nektár, aby mohli lietať, vyhľadávať samičky a klásť vajíčka. V časti obory sa aj hospodári – lesnícky. Aby zver nezožrala všetko zmladenie, vyrúbané porasty sa oplotili.
To by nebolo pre jasone nič hrozné, na svetlinách a rúbaniskách predsa kladú vajíčka.
Lenže lesníci plochu rúbaniska vyfrézovali a následne pokropili herbicídom, čím prakticky zničili lesnú bylinnú vegetáciu vrátane chochlačiek. Sotva desať rokov takého manažmentu spôsobilo, že prosperujúca, naoko nevyhubiteľná populácia sa ocitla na krok od priepasti.
Stredné a nízke lesy
Čo môžeme robiť, ak chceme jasone zachovať povedzme v malej prírodnej rezervácii?
Bezzásahový manažment by jasoňovi sotva pomohol, inšpiráciou nám môžu byť dnes už takmer zabudnuté výmladkové lesy. Výmladkové lesy majú veľmi krátky čas obnovy, typicky len 5-10 rokov, pričom sa spoliehame na pňovú výmladnosť. V minulosti slúžili výmladkové lesy ako zdroj palivového dreva v inak odlesnených nížinách, ich „vysokokmenným“ varianton sú koniec koncov aj známejšie hlavové vŕby.
Vďaka krátkemu času obnovy vznikala jemná mozaika starších tienistých častí a čerstvo odťažených svetlín – čo bolo pre jasoňa a mnoho ďalších svetlinových motýľov ideálne. Tradičné výmladkové hospodárenie nám môže byť inšpiráciou, ako skĺbiť udržateľnú produkciu palivového dreva a zároveň podporovať biodiverzitu.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Nový jasoň na západe (Parnassius turatii)
- Jasoň chochlačkový je široko rozšírený od Pyrenejí až po Kirgizsko. Ale iba veľmi nedávno sa ukázalo, že v skutočnosti je to komplex štyroch druhov, z ktorých sa v Európe vyskytujú dva: jasoň chochlačkový a jasoň Parnassius turatii, rozšírený v Pyrenejach, západných Alpách, Apeninách a na Sicílii. Tento prekvapivý objav nám pripomína, že aj vo vynikajúco preskúmanej Európe a v rámci všeobecne známej skupiny živočíchov môžeme aj dnes objaviť nové druhy.
