Slovenská ornitologická spoločnosť už po sedemnásty raz vyhlásila vtáka roka.
Cieľom tejto kampane je prostredníctvom konkrétneho druhu upozorniť na širšie problémy, ktoré ohrozujú naše vtáctvo.
Akú sú pravidlá pre zhotovenie užitočnej vtáčej búdky Čítajte Sokola kobcovitého možno niektorí čitatelia poznajú skôr pod názvom sokol červenonohý.
Pomenovanie odkazuje na typický znak, ktorý je najlepšie viditeľný na dospelých samcoch. Tie sa okrem dočervena sfarbených končatín vyznačujú tmavosivým sfarbením tela, ktoré sa nedá zameniť so žiadnym iným u nás žijúcim druhom.
Ide o blízkeho príbuzného sokola myšiara, ľudovo poštolky, ktorý v poslednom období čoraz častejšie hniezdi v intravilánoch miest a obcí po celom Slovensku. Sokol kobcovitý naproti tomu v súčasnosti hniezdi iba na dvoch lokalitách na juhozápade krajiny. Ako je to možné?
(zdroj: Foto - Adobe stock)Závisí od kobyliek a havranov
Významný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi spočíva v potrave. Kým populácia poštolky kolíše v závislosti od početnosti hrabošov, hlavnou zložkou potravy sokola kobcovitého je veľký hmyz, predovšetkým koníky a kobylky.
Tie však v dôsledku intenzívneho hospodárenia z krajiny výrazne ubudli.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca apríla
Ďalší veľmi negatívny vplyv na populáciu sokolov je aj úbytok hniezdnych príležitostí.
Keďže si nestavajú vlastné hniezda, využívajú hniezda iných druhov, najmä havranov. Ich kolónie však boli v minulosti úmyselne likvidované. Súčasne s tým sme v dôsledku sceľovania polí prichádzali aj o remízky, ktoré na hniezdenie najčastejšie využívajú.
Medzi najdôležitejšie ochranárske opatrenia pre záchranu sokola kobcovitého preto patrí najmä obnova biotopov bohatých na hmyz, obnova remízok a vyvesovanie hniezdnych búdok.
Presne tieto aktivity momentálne prebiehajú na jeho najvýznamnejšej slovenskej lokalite v chránenom vtáčom území Sysľovské polia pri Bratislave vďaka projektu LIFE Steppe on border.
Dva sokoly sa vrátia do prírody
Dva jedince tohto vzácneho sokola strávili zimu v záchrannej stanici CHKO Záhorie v Malackách. Ide o minuloročné mláďatá, obe boli prijaté na jeseň so zlomeným krídlom.
Jedno z nich však pôvodne prišlo do stanice v Brezovej pod Bradlom. Keďže rehabilitácia zlomenín je náročný a zdĺhavý proces a sokoly kobcovité sú prísne sťahovavé, rozhodli sme sa ich zazimovať spoločne. Na jar sa presunuli do rozlietavacej voliéry v našej stanici, kde sa pripravujú na návrat do prírody.
Vtákom roka 2024 sa stal sokol kobcovitý, ktorý patrí medzi naše najvzácnejšie dravce a ešte pred pár rokmi mu u nás hrozilo vyhynutie predovšetkým v dôsledku zmien v poľnohospodárskej krajine.
Dnes sa vďaka cieleným ochranárskym aktivitám opäť pomaly vracia do našich nížin.
