Máme len málo podobne cenných bylín, ktoré sú také prospešné, hojne rozšírené, dostupné a zároveň nepomýliteľné so žiadnou inou rastlinou.
Vo Francúzsku sa špeciálne kultivary púpavy dokonca pestujú v záhradách na listy ako šalátová zelenina. Jej koreň sa v minulosti využíval ako náhrada kávy.
Na podporu tvorby mlieka pili šestonedieľky púpavový čaj. Ako dnes využívame bohatstvo, ktoré táto jedinečná rastlina ponúka?

Púpava lekárska (Taraxacum officinale L.) je trváca bylina s vretenovitým kolovitým koreňom roniacim mlieko. Listy sú hlboko delené, zubaté s výraznou strednou žilou, vytvárajú prízemnú ružicu. Zo stredu ružice vyrastajú holé stvoly, dlhé 10 až 50 cm, zakončené žltým úborom. Púpava kvitne od marca do júna. Plody sú nažky s chocholcom. Po poranení roní celá rastlina mlieko.
Jarná rozkvitnutá púpava sa považuje za bylinu života a slnka. Naši predkovia využívali púpavové páperie v mágii. Plnili ním škapuliare, pomocou ktorých posilňovali svoju silu a odvahu.
Kravy, ktoré boli pobosorované a nedávali mlieko, sa kŕmili púpavou, aby sa tak aktivovalo protikúzlo.
Rovnaká k bedárom i k cisárom
Pomoc púpavy vyhľadávali v minulosti bylinkári, prostí ľudia i mocní panovníci. O rímskom cisárovi Augustovi sa hovorilo, že príslušníci jeho dvora sa ho báli pre jeho zlú náladu, mrzutosť a cholerické výbuchy.
Cisára sužovali žlčníkové ťažkosti a trápil sa tým sám aj iných, až kým mu jeho osobný lekár nezačal pridávať do šalátu púpavu, vďaka ktorej sa mu veľmi uľavilo a začal byť aj prívetivejší.