Nečakanou témou posledných parlamentných volieb boli sysle, korytnačky a motýle. Tie si v dobe masívneho úbytku biodiverzity bezpochyby našu pozornosť zaslúžia. Na Slovensku sme však túto tému obrátili naruby a politici sa pýtajú, či má vôbec zmysel vynakladať peniaze na ich ochranu. Prírodovedci majú na túto otázku jasnú kladnú odpoveď. Ide totiž o významné dáždnikové, kľúčové a vlajkové druhy.
Sú jedovaté májky skutočne také nebezpečné? Čítajte Škatuľkovanie predmetov a javov okolo nás je prirodzenou ľudskou vlastnosťou. Platí to aj pre rastliny, živočíchy a ďalšie organizmy, ktoré zvykneme členiť do najrôznejších kategórií. Medzi tie najstaršie, pochádzajúce ešte z dôb lovcov a zberačov, patria celkom určite „jedlé“ a „nejedlé“, prípadne „jedovaté“. Keď sa naši predkovia usadili a začali venovať poľnohospodárstvu, z niektorých organizmov sa stali domestikované, teda „domáce“ a tie ostatné zostali „divoké“ alebo „voľne žijúce“. Niektoré z nich nás o časť tých domácich oberali, a tak sa pre nás stali nežiaducimi.
Škatuľky prírodovedcov
Podobné škatuľky si, pochopiteľne, vytvárajú aj prírodovedci. Tou úplne najzákladnejšou je bezpochyby „druh“, hoci sa dodnes biológovia nedokážu zhodnúť na tom, čo vlastne druh je. A vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky je celkom možné, že sa nikdy ani nezhodnú. V každodennej akademickej praxi si z toho však veľkú hlavu nerobia a druhy ďalej členia do vyšších kategórií. Za týmto účelom vznikla celá vedecká disciplína – taxonómia, ktorá sa zameriava na členenie organizmov podľa ich príbuzenských vzťahov. Druhy evolučne blízke, čiže tie, ktoré sa od spoločného predka oddelili pomerne nedávno, vytvárajú tzv. rody a tie sa ďalej zoskupujú do čeľadí, radov, tried, kmeňov a napokon ríš.
V ekológii či ochranárskej biológii hrá nemenej dôležitú úlohu aj takzvané funkčné členenie organizmov. Nevychádza z evolučnej príbuznosti, ale z určitých spoločných vlastností. Svojím spôsobom teda ide o návrat k spomínaným koreňom, keď nám bolo jedno, že jeleň a srnec sú príslušníkmi iných druhov a rodov, ale z rovnakej čeľade.
Najohrozenejší sú špecialisti
Asi najjednoduchším príkladom funkčného členenia živočíchov je rozdelenie podľa prijímanej potravy, zjednodušene na bylinožravce, mäsožravce a všežravce. Podobných rozdelení dnes existuje nepreberné množstvo. Pre ochranu prírody je dôležité napríklad delenie na špecialistov a generalistov, čiže druhy, ktoré vyžadujú určité špecifické životné podmienky a tie, ktoré sú naopak nenáročné. Medzi najohrozenejšie druhy patria najmä špecialisti.
Vlajkové druhy
Pôvod tohto termínu možno nájsť prekvapivo vo vojenskej literatúre. Pôvodne sa ním totiž označovala veliteľská loď pri námorných bitkách. Prenesene ho možno poznáte zo sveta elektroniky, kde sa ním zvyknú označovať najlepšie modely výrobkov od jednotlivých výrobcov.
To isté svojím spôsobom platí aj pre vlajkové druhy v ochrane prírody. Sú všeobecne známe a obľúbené (často sa preto označujú aj za charizmatické) a je na nich možné stavať popularizáciu ochrany prírody pre širokú verejnosť.
(zdroj: Foto - Agrospol)História tohto konceptu siaha do 80. rokoch, no vlajkové druhy tu boli už aj predtým, napríklad na logách národných parkov. Tie často zobrazujú okrem konkrétnych hôr aj druhy významné pre daný park – kamzíky, bizóny či endemické rastliny. Viac ako určité ekologické vlastnosti, ktoré budú podstatné pre zvyšné dva koncepty, je pre výber správnych vlajkových druhov dôležitý sociálny kontext. Ľahšie sa totiž laickej verejnosti približuje význam ochrany prírody cez nápadné pestrofarebné rastlinky a veľké cicavce alebo mierumilovne pôsobiace vtáčiky ako cez také pavúky či hady.
Kto vníma medvede negatívne
Vnímanie jednotlivých druhov sa neustále vyvíja a závisí od mnohých faktorov. Veľmi dobre to v našich končinách vidíme napríklad na medveďoch. Tie zvyčajne patria z pohľadu ochranárov medzi druhy charizmatické, veľká časť slovenskej spoločnosti ich však dnes vníma negatívne. A dôvodov, prečo je to tak, existuje hneď viacero – od postupného nárastu populácie, cez neriešenie problémov s prikrmovaním a kontajnermi až po cielené šírenie paniky z úst populistických politikov a časti poľovníkov.
Podobné konflikty medzi ochranou druhov a postojom verejnosti k nimi sú bežné po celom svete. Veľmi dobre vedecké poznatky o tejto problematike zhrnuli ekológovia Leo Douglas a Diego Verissimo v odbornom článku s výstižným názvom Vlajková loď alebo Bojová loď. Rozoberajú v ňom okrem iného aj prípady, keď vyhlásenie druhu za vlajkový môže spôsobiť, že začne byť ľuďmi vnímaný negatívne. To možno vidieť aj na príklade spomínaných sysľov, korytnačiek a motýľov. V tomto prípade svoju úlohu zohrala najmä závisť a populistická politika. Jej predstavitelia totiž začali, zvyčajne bez dôkazov, označovať úspešné projekty na ich ochranu za rozkradnuté a vyhodené peniaze. Časť verejnosti si z toho odniesla odpor voči týmto druhom a tiež falošnú predstavu o tom, že ich ochrana je zbytočná.
Dáždnikové druhy
Hlavný argument proti tejto myšlienke tkvie v tom, že hoci to nemusí byť vždy navonok zrejmé, z ochrany konkrétnych druhov často priamo či nepriamo profitujú aj mnohé iné druhy alebo dokonca celé ekosystémy. To už sa dostávame ku konceptu dáždnikových druhov, ktorý sformuloval v roku 1984 americký ochranársky biológ Bruce Wilcox. Za dáždnikový druh označil ten, ktorého „minimálne požiadavky na životný priestor sú aspoň také komplexné ako zvyšok spoločenstva, ktoré je predmetom ochrany a ochranárskej starostlivosti“.
