Bežný konzument u nás rozlišuje dva typy zemiakov – žlté a ružové. No v ich juhoamerickej domovine existuje celá škála farebných odtieňov od smotanovožltých cez žlté, okrové, ružové, oranžové, červenkasté, žíhané, fialové až po takmer čierne hľuzy.
Čo môžeme v marci vysievať, čo vysádzať a čo zberať? Čítajte Zemiaky môžeme sadiť v priaznivejších rokoch už v prvej polovici marca. Zemiaky vysádzame do riadkov vzdialených asi 60 – 70 centimetrov, v riadku na vzdialenosť minimálne 30 centimetrov od seba.
Záleží na vhodnej odrode
Dôležité však je, aby sme pri výbere odrody pamätali na to, aby sme si v prípade skorej výsadby vybrali skoré, respektíve superskoré sorty s vegetačným obdobím 80 až 100 (120) dní. Znamená to, že z marcovej výsadby môžeme prvú úrodu vyberať už koncom mája.
Vegetačné obdobie neskorých odrôd je až 160 dní a vysádzajú sa koncom apríla až začiatkom mája.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Sadbové zemiaky vystavíme asi na týždeň-dva niekde v nevykurovanej chodbe v debničke dennému svetlu. Vytvoria sa krátke pevné klíčky, ktoré sa pri výsadbe nelámu.
Sadíme ich plytko
Zemiaky sadíme plytko (do hĺbky asi 5 centimetrov) a opakovane ich vysoko nahŕňame, vždy aby zostali nad pôdou trčať iba vrchné lístky.
Nahŕňaním zemiakov zároveň zabezpečujeme ich odburiňovanie.
Pri našich redakčných pokusoch sa osvedčilo aj menej rozšírené pestovanie zemiakov v slame. Takisto málo je u nás rozšírené vežičkové pestovanie zemiakov.
Domorodci ich pestujú pri skalkách
V Latinskej Amerike okrem zemiakov pestujú rôzne okopaniny s jedlými hľuzami, z ktorých vzhľadovo najpodobnejší zemiakom je melok hľuznatý (Ullucus tuberosus). Ten však botanicky patrí do celkom inej čeľade bazelovité (Basellaceae). Zemiaky patria do čeľade Solanaceae, ich príbuznými sú napríklad rajčiny či baklažán.
V peruánskych a bolívijských horských oblastiach Ánd sa melok nazýva ulluco alebo melloco.
Z histórie sú známe prípady, keď si Európania konzumáciou zemiakovej vňate privodili ťažké otravy. O najznámejší príbeh sa postarala anglická kráľovná Alžbeta I., ktorej zemiaky do daru priviezol pirát v službách jej veličenstva Francis Drake. Kráľovná nechala zemiaky vysadiť a vňať tejto exotickej novinky si nechala slávnostne pripraviť a naservírovať na svoj kráľovský stôl, čo ju takmer stálo život. Dnes je všeobecne známe, že ľuľkovité rastliny sa vyznačujú obsahom alkaloidov zapríčiňujúcich ťažké otravy. Medzi ľuľkovité patria okrem zemiakov, rajčín a baklažánov napríklad aj jedovaté byliny – durman, blen či ľuľkovec zlomocný.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca marca
(zdroj: Foto - Adobe stock)Domorodci okopaniny často pestujú pri skalkách a kameňoch vyčnievajúcich zo zeme, čo im zabezpečuje rovnomerný prísun vlahy, ktorý je dôležitý pre rovnomerný rast vňate a nasadenie hľúz. Vňať meloka rastie vzpriamene, dosahuje výšku asi 50 centimetrov a na rozdiel od zemiakovej vňate je jedlá.
Zaujímavosti z histórie
- Zemiaky domestikovali obyvatelia dnešného Peru približne pred 5000 rokmi.
- Inkovia ich poznali pod slovom papa a rovnako ich nazývajú dodnes.
- Ako prvý zemiaky (alebo podobné jedlé hľuzy) do Európy zrejme priviezol Kolumbus, ale vo väčšom množstve sa na náš kontinent dostávajú až po Cortézovom dobytí Ríše Inkov. V Európe sa po objavení Ameriky spočiatku rozšírili skôr bataty.
- V roku 1565 dostal darom väčšiu zásielku zemiakov z Cusca španielsky kráľ Filip II. Inou cestou, na palube lode Golden Hind sa v roku 1585 dostali zemiaky do Anglicka a následne do Írska, kde sa začali vo vekom pestovať v druhej polovici 17. storočia. Vysídlenci z Britských ostrovov ich potom doviezli do Severnej Ameriky, kde predtým vôbec neboli rozšírené.
- V našich končinách sa s nimi stretávame až v roku 1754. Ich plošné pestovanie nariadila Mária Terézia po hladomoroch v rokoch 1771 a 1773. Po jej reformách sa u nás udomácnilo aj pestovanie kukurice a tabaku.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Melok má jedlú aj vňať
Melok hľuznatý, jediný druh z čeľade bazelovité, nie je so zemiakmi v žiadnom príbuzenskom vzťahu.
Má rovnako jedlé hľuzy, ako aj vňať. Dužinaté listy sa v domovine meloku hojne využíva v kuchyni v surovom stave i tepelne upravené. Melok nachádza uplatnenie aj v ľudovom liečiteľstve. Na rozdiel od zemiakov znesie slabšie mrazíky (do -2 °C).
Vystačí si s menším množstvom zrážok a s chudobnejšou, avšak priepustnou, dokonca aj s piesčitou pôdou. Rozmnožuje sa vegetatívne, podobne ako zemiak malými hľuzami alebo očkami či plátkami, z ktorých vyrastie celá nová rastlina.
Pestovaniu zemiakov od A po Z, zaujímavým odrodám, varným typom zemiakov, ako aj alternatívnemu pestovaniu podobných plodín s jedlými hľuzami sa podrobne venujeme v tohtoročnom špeciáli.
Doma v záhrade špeciál 2024 kúpite v stánkoch len za 3 eurá.
