Lístie nie je jediný organický materiál, ktorý rastliny v priebehu roka produkujú. Sú to vo veľkom objeme aj lupene kvetov, peľ, chumáče, kôra, drevo a časti bylín. S ich likvidáciou nám pomáha obrovské množstvo organizmov. Sú to napríklad žižiavky, mnohonôžky, chvostoskoky, a napríklad až päťdesiat rôznych druhov tuzemských dážďoviek.
Ktorý hmyz sa sťahuje, ktorý má nemrznúcu krv a ktorý lieta v kožúšku? Čítajte Zhrabávanie lístia patrí medzi rutinné práce každého záhradkára. Nie je to však jediný organický materiál, ktorý rastliny v priebehu roka produkujú. V jarnom období zasypú záhrady chumáče topoľov, lupienky kvetov ovocných drevín, ale aj množstvo peľu. Naopak, koncom vegetačnej sezóny sa hromadí biomasa v podobe mŕtvych častí bylín a tráv vrátane veľkých objemov lístia a konárikov stromov.
Upratovacia čata
Na to, aby bola táto hmota pretransformovaná do podoby vhodnej na opätovnú výživu rastlín, je potrebná pomoc množstva organizmov. Medzi tú najdôležitejšiu skupinu radíme prvotných konzumentov. Ide o akúsi upratovaciu čatu, ktorá premení čerstvý organický odpad do podoby vhodnej pre ďalšie úrovne pôdotvorného procesu. Najčastejšie prebieha rozomieľaným veľkých kúskov na drobný materiál. Ide o veľmi dôležitý prírodný fenomén, ktorý zabezpečuje základnú hygienu životného prostredia a kolobeh živín. V okolí ľudských sídiel ho považujeme za samozrejmosť, viete však, kto tento proces zabezpečuje?
Rovnakonôžky nepatria medzi hmyz, sú to kôrovce. Niektoré sa dokážu stočiť do guľôčky. (zdroj: Foto - Adobe stock)Nočné suchozemské kôrovce
Stretávame sa s nimi v záhrade takmer denne a mnohí ich poznajú už z obdobia detstva. Majú mnoho lokálnych názvov, no najčastejšie sa označujú ako žižiavky, svinky či rovnakonôžky. Mylne ich mnohí zaraďujú medzi chrobáky. Ide o kôrovce a s istou mierou nadnesenosti sú vzdialenými príbuznými kreviet. Dá sa to poľahky overiť – keď si otočíme ich telíčko, nezbadáme typických šesť kráčavých končatín, ale 14.
Majú taktiež odlišné dýchacie ústrojenstvo. Na Slovensku ich nájdeme takmer všade. Pôdny zoológ Andrej Mock z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach spomína v rôznych štúdiách prítomnosť takmer 50 rôznych druhov. Sú zvyčajne do jedného centimetra dlhé a nesú sivé sfarbenie, občasne so žltým vzorom. Niektoré druhy sú schopné stočiť sa v nebezpečenstve do guľôčky. V záhrade sa cez deň skrývajú pod dlaždicami, v štrbinách múrov, v hromade dreva a pod rôznymi inými predmetmi. Vychádzajú po zotmení a požierajú všetok organický odpad vrátane hnijúcich plodín a mŕtveho hmyzu.
