Od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou trvá fašiang či fašianok, čas nespútanej zábavy, plesov, bálov, tancovačiek, rozpustilostí a prejedania sa.
Fašiangové zvyky sa u nás stále udržiavajú v niektorých oblastiach Kysúc, Oravy, Považia či Horehronia. Popolcová streda tento rok pripadá na 14. februára. Po nej by podľa tradícií mal nasledovať pôst, trvajúci až do Veľkej noci.

Fašiangy – zvlášť posledné tri dni tohto obdobia – si ľudia vždy naplno užívali. Boli pre všetkých sviatkom veľkého hodovania, počas ktorých si bolo treba všetkého dopriať a dobre sa najesť.
Vždy potom nasledoval dlhý štyridsaťdňový pôst. Počas fašiangov sa konali tanečné zábavy, zabíjačky, dedinské sprievody a často i svadby. Štvrtku pred fašiangovou nedeľou sa hovorilo „tučný“. V tento deň sa konzumovalo veľmi sýte jedlo, najlepšie bravčové pečené, kapusta a knedľa.

Hlavná zábava sa začínala už na fašiangovú nedeľu. V tento deň sa pripravoval bohatý obed, ktorého súčasťou boli šišky vysmážané na masle či masti.
Na stole tiež nemohli chýbať ani božie milosti, údené mäso, klobásy, dobre uležaná slanina a, pochopiteľne, pálenka. Večer išli všetci do hostinca na zábavu. Hudba hrala priamo v dedine, v uliciach sa tancovalo a zábava sa nezriedka pretiahla až do rána.
Mužský bál
Takisto fašiangový pondelok prebiehal v znamení zábavy a tancov. Vo viacerých dedinách sa konal „mužský bál“, kde nemala prístup slobodná mládež, tancovali iba ženatí muži a vydaté ženy. Vyvrcholením fašiangov bol utorok.
Tento deň prechádzali dedinami sprievody masiek, hrávali sa fašiangové divadelné predstavenia a všade znela hudba. Masky boli v každom dome pohostené – niečím pod zub a predovšetkým pálenkou a pivom. Po takomto občerstvení boli účastníci uvoľnení a schopní hocijakej šarvátky a bitky.
Takmer všade sa končila táto zábava presne o polnoci pred Popolcovou stredou. Vtedy zatrúbil polnočný roh a richtár všetkých vyzval, aby sa v pokoji rozišli domov, pretože nastala streda a s ňou prichádzal dlhý predveľkonočný pôst.
Sprievod
Vyvrcholením fašiangov bol sprievod masiek, ktoré za sprievodu hudobníkov chodievali z domu do domu.
Cestou zastavovali chodcov, nalievali im pálenku, za ktorú potom vyberali príspevok pre muzikantov.
Maskám bolo dovolené stvárať rôzne šibalské kúsky. Zvláštnu pozornosť venovali hlavne ženám a dievčatám. Na sprievode sa pôvodne mohli zúčastniť len slobodní a mladí ženatí muži, ale v súčasnosti je vítaný každý z celej dediny.
Masky
Každá maska mala svoj význam a funkciu. Bývalo však i niekoľko tradičných masiek, ktoré sa objavovali každoročne. Medzi ne patril napr. medveď a kobyla, za ktorou sa skrývali dve osoby. Objavovala sa i maska s jazdcom na koni. Žid s vrecom, špata, baba s košom, kominár s rebríkom, cap a mnoho ďalších.