Živočíchy si na prečkanie chladného obdobia vyvinuli rôzne stratégie. Mnohé z nich neprestávajú prekvapovať odborníkov.

V podmienkach mierneho pásma je zimné obdobie charakteristické útlmom aktivity živej prírody. Kým teplokrvné živočíchy sa dokážu brániť proti mrazu tvorbou vlastného tepla, tie chladnokrvné sa s nástrahami nepriaznivých podmienok museli vysporiadať inak. Do tejto skupiny patrí aj hmyz a ostatné článkonožce. Zima so sebou neprináša len nízke teploty, ale je zároveň obdobím, keď je pre organizmy náročné prijímať tekutiny a potravu. Nemôžu sa tak spoliehať len na adaptáciu na mráz, ale musia poznať aj mechanizmy, ako si vystačiť so zásobami energie na prežitie do príchodu jari.

Nato potrebujú vedieť rozoznať, či už prišla skutočná jar, alebo len nečakané oteplenie. Aby to nebolo málo, tak všetky tieto schopnosti musia bezchybne fungovať pri prebiehajúcich zmenách klímy. Tá sa však odohráva nezvyčajne rýchlo a nevyspytateľne. Aj z toho dôvodu sa otepľovanie planéty spojené so sezónnymi anomáliami považuje za jeden z najväčších akcelerátorov úbytku biodiverzity na našej planéte.
Babôčka odlieta ako sťahovavé vtáky
Podobne ako mnohé vtáky pred príchodom zimy odlietavajú do teplejších oblastí sveta, využívajú túto stratégiu aj niektoré skupiny hmyzu. Obľúbená je najmä medzi motýľmi, čo potvrdzuje aj odborná štúdia Henrika Kalivodu z Ústavu krajinnej ekológie SAV. Opísal v nej, ako sa oproti minulosti menia spôsoby migrácie motýľov na našom území. Asi najznámejším druhom z nich je pestrofarebná babôčka admirálska (Vanessa atalanta). V záhrade ju možno v hojných počtoch pozorovať s príchodom jesene.

Zimu prečkáva v štádiu okrídleného imága, ktoré však nemá dostatok adaptácií na prežitie v mrazivom počasí. Preto sa jedince zhlukujú do početných skupín a odlietajú do južnej Európy, kde sa aj rozmnožia. Na jar migrujú naspäť na územie Slovenska, kde sa naopak rozmnožujú v lete. V posledných rokoch však odborníci pozorujú, že časť jedincov riskuje zotrvanie počas zimy aj v našich podmienkach.
Lišaj preletí až 5000 kilometrov
K charakteristickým migrantom medzi motýľmi patria aj niektoré druhy lišajov. Sem spadá aj lišaj smrtkový (Acherontia atropos), pomenovaný podľa zaujímavej kresby pripomínajúcej akéhosi strašiaka. Lišaje majú torpédovité telo, ktoré im umožňuje obratne lietať. Sú vynikajúco adaptované na dlhé migrácie a sú známe prípady, keď preleteli neuveriteľných 5000 kilometrov.