Druhovo pestré lúky a pasienky, ale aj slaniská, viate piesky či skalné bralá patria medzi vzácne biotopy. Spája ich okrem iného aj to, že zvyčajne ide o miesta, ktoré sú málo produktívne alebo ťažko dostupné pre techniku. Z tohto dôvodu sú nezaujímavé pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu a postupne zarastajú náletovými drevinami.
Ich premena na kroviská a lesy pritom predstavuje z pohľadu biodiverzity veľkú stratu. Väčšina našich druhov rastlín, denných motýľov či samotárskych včiel je svetlomilná. Lenže ako sa dajú dlhodobo udržiavať zle prístupné lokality, kam sa nedostanú kosačky? Najlepšie s pomocou kráv, oviec, kôz, somárov či koní.

Ochranárske združenie BROZ funguje už viac ako 26 rokov. Za tento čas sa vypracovalo na najväčšiu slovenskú neštátnu organizáciu venujúcu sa starostlivosti o chránené územia.
Združenie spočiatku pôsobilo najmä v okolí hlavného mesta, postupne však svoje pôsobenie rozšírilo aj do odľahlejších regiónov. Hlavnou motiváciou pre tento krok bola snaha obnovovať vzácne biotopy a chrániť ohrozené druhy, ktoré na svoje zachovanie potrebujú ľudskú pomoc.
Hospodárske zvieratá sa vracajú do krajiny
Obnovenie pastvy ani zďaleka nie je iba o vypustení zvierat na lúky. V prvom rade treba nájsť ľudí, ktorí sú ochotní pastve venovať svoj čas. Tých je na Slovensku, kde v poľnohospodárstve pracujú už iba asi dve percentá ľudí, čoraz menej.
Azda najhoršia je situácia v okolí Bratislavy a na Podunajsku, kde sa farmári preorientovali takmer výhradne na rastlinnú výrobu na úrodných černozemiach. V týchto končinách preto museli ochranári zobrať situáciu do vlastných rúk a začať pásť sami.
V roku 2013 spustili pastvu kôz na Devínskej Kobyle, ktorá tu pokračuje dodnes. Ochranári ďalej pasú napríklad v Jurskom Šúri, Podunajských Biskupiciach, Novej Bošáci či na Veľkolélskom ostrove pri Komárne, kde prevádzkujú vlastnú ekofarmu.

Na väčšine z vyše stovky lokalít, kde sa doposiaľ podarilo BROZ obnoviť pastvu, ochranári oslovili na spoluprácu miestnych farmárov. Tým z projektov LIFE, ktoré sú popredným nástrojom Európskej únie na starostlivosť o prírodu, dokážu zabezpečiť takmer všetko, čo je potrebné na návrat hospodárskych zvierat do krajiny.
Prvým praktickým krokom je zvyčajne vyčistenie plôch od náletových drevín. Navzdory laickým predstavám ide často o veľmi nákladnú položku.
Nasleduje konštrukcia kvalitného a trváceho elektrického ohradníka, prístrešku pre zvieratá a tiež infraštruktúry na ich napájanie. Na to všetko, samozrejme, najskôr treba získať súhlasy rôznych štátnych inštitúcií a vlastníkov.
Osobitou kapitolou je komunikácia s neprajníkmi, ktorým sa obnova tradičného hospodárenia z najrôznejších dôvodov nepáči. Neraz napríklad aj preto, že zvieratá „smrdia“ a vydávajú zvuky. Vďaka tomuto jednoducho znejúcemu, no v praxi veľmi náročnému postupu dnes získavajú mnohí poľnohospodári prístup k pôde, na ktorej obnovu by sami nemali čas a prostriedky.

Z takejto ochranársko-farmárskej spolupráce teda v konečnom dôsledku profituje ako príroda, tak aj ľudia, ktorý sa starajú o zachovanie tradičného rázu vidieka. A ako sme spomínali, ani zďaleka nejde o ojedinelé prípady, ale o desiatky spoluprác po celom Slovensku.