Druhovo pestré lúky a pasienky, ale aj slaniská, viate piesky či skalné bralá patria medzi vzácne biotopy. Spája ich okrem iného aj to, že zvyčajne ide o miesta, ktoré sú málo produktívne alebo ťažko dostupné pre techniku. Z tohto dôvodu sú nezaujímavé pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu a postupne zarastajú náletovými drevinami.
Ich premena na kroviská a lesy pritom predstavuje z pohľadu biodiverzity veľkú stratu. Väčšina našich druhov rastlín, denných motýľov či samotárskych včiel je svetlomilná. Lenže ako sa dajú dlhodobo udržiavať zle prístupné lokality, kam sa nedostanú kosačky? Najlepšie s pomocou kráv, oviec, kôz, somárov či koní.
Ako voda mení krajinu. Prejdite sa cez vzácny geologický ostrov Kučelach Čítajte Ochranárske združenie BROZ funguje už viac ako 26 rokov. Za tento čas sa vypracovalo na najväčšiu slovenskú neštátnu organizáciu venujúcu sa starostlivosti o chránené územia.
Združenie spočiatku pôsobilo najmä v okolí hlavného mesta, postupne však svoje pôsobenie rozšírilo aj do odľahlejších regiónov. Hlavnou motiváciou pre tento krok bola snaha obnovovať vzácne biotopy a chrániť ohrozené druhy, ktoré na svoje zachovanie potrebujú ľudskú pomoc.
Hospodárske zvieratá sa vracajú do krajiny
Obnovenie pastvy ani zďaleka nie je iba o vypustení zvierat na lúky. V prvom rade treba nájsť ľudí, ktorí sú ochotní pastve venovať svoj čas. Tých je na Slovensku, kde v poľnohospodárstve pracujú už iba asi dve percentá ľudí, čoraz menej.
Azda najhoršia je situácia v okolí Bratislavy a na Podunajsku, kde sa farmári preorientovali takmer výhradne na rastlinnú výrobu na úrodných černozemiach. V týchto končinách preto museli ochranári zobrať situáciu do vlastných rúk a začať pásť sami.
V roku 2013 spustili pastvu kôz na Devínskej Kobyle, ktorá tu pokračuje dodnes. Ochranári ďalej pasú napríklad v Jurskom Šúri, Podunajských Biskupiciach, Novej Bošáci či na Veľkolélskom ostrove pri Komárne, kde prevádzkujú vlastnú ekofarmu.
Bociany biele húfne navštevujú naše lúky a pasienky. (zdroj: Foto - SOS BIRDLIFE SLOVENSKO)Na väčšine z vyše stovky lokalít, kde sa doposiaľ podarilo BROZ obnoviť pastvu, ochranári oslovili na spoluprácu miestnych farmárov. Tým z projektov LIFE, ktoré sú popredným nástrojom Európskej únie na starostlivosť o prírodu, dokážu zabezpečiť takmer všetko, čo je potrebné na návrat hospodárskych zvierat do krajiny.
Prvým praktickým krokom je zvyčajne vyčistenie plôch od náletových drevín. Navzdory laickým predstavám ide často o veľmi nákladnú položku.
Nasleduje konštrukcia kvalitného a trváceho elektrického ohradníka, prístrešku pre zvieratá a tiež infraštruktúry na ich napájanie. Na to všetko, samozrejme, najskôr treba získať súhlasy rôznych štátnych inštitúcií a vlastníkov.
Osobitou kapitolou je komunikácia s neprajníkmi, ktorým sa obnova tradičného hospodárenia z najrôznejších dôvodov nepáči. Neraz napríklad aj preto, že zvieratá „smrdia“ a vydávajú zvuky. Vďaka tomuto jednoducho znejúcemu, no v praxi veľmi náročnému postupu dnes získavajú mnohí poľnohospodári prístup k pôde, na ktorej obnovu by sami nemali čas a prostriedky.
Balíky sena využívajú ako miesto na odpočinok a sledovanie okolitých lúk. (zdroj: Foto - SOS BIRDLIFE SLOVENSKO)Z takejto ochranársko-farmárskej spolupráce teda v konečnom dôsledku profituje ako príroda, tak aj ľudia, ktorý sa starajú o zachovanie tradičného rázu vidieka. A ako sme spomínali, ani zďaleka nejde o ojedinelé prípady, ale o desiatky spoluprác po celom Slovensku.
