Cibuľa, ktorá chodí po záhradách
Poschodová alebo stromová, alebo egyptská kráčajúca cibuľa príde do vašej záhradky aj sama.
Stačí, ak ju bude pestovať sused. Kráčajúca cibuľa (Allium cepa var. proliferum) vznikla krížením cibule kuchynskej a cibule zimnej. Dobre odoláva mrazom, preto nie je nutné vyberať ju zo záhona.
Naopak, aj počas miernych zím poskytuje chutnú zelenú vňať. Jedlé sú aj pacibuľky, ktoré nasadzuje na poschodiach, pričom poschodí môže byť až niekoľko. Pacibuľky majú ostrejšiu, výraznejšiu chuť. Pod vlastnou váhou pacibuľky postupne klesnú až na povrch pôdy, kde rýchlo zakorenia a založia novú rastlinu.
Poschodová cibuľa sa množí sama a na jednom stanovišti vydrží až sedem rokov. Pestujeme ju na opore. Hodí sa aj na pestovanie v nádobách. Môžeme ju sadiť aj v tomto čase, keď ostatné rastliny na hriadkach spia. Pre záhradkárov, ktorí nezaháľajú ani v zimných mesiacoch, je vítaným ozvláštnením.
Poschodová alebo egyptská kráčajúca cibuľa príde do vašej záhradky aj sama
(zdroj: Foto - Adobe stock)Biele nakladačky lepšie ako zelené?
Nie je to žiadna extravagantná novinka. Biela zázračná uhorka White wonder je skôr zabudnutou raritou.
Záhradkárskej verejnosti bola v New Yorku po prvý raz predstavená už v roku 1893. Na Západe, ale aj na východ od nás sa biele odrody uhoriek stále tešia uznaniu pre svoje chutné plody, ktoré sú pevné a hodia sa na všetky spôsoby spracovania, na čerstvú konzumáciu, kvasenie i nakladanie.
To je len niekoľko dôvodov, pre ktoré by sme sa mali zbaviť predstavy, že kvalitná uhorka musí byť zelená. Tu sú ďalšie: uhorka White wonder dobre znáša kolísanie teplôt, znesie aj čiastočné zatienenie, vyznačuje sa dobrým zdravotným stavom a plodí až do mrazov. Šupka je tenká, slonovinovobiela. Plody nehorknú, sú voňavé, veľmi chutné a na rastlinách sú dobre viditeľné.
Biele uhorky odrody White wonder majú prinajmenšom túto zaujímavú vlastnosť – ich plody nebývajú horké.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Svetelný koreň je výzvou pre najnáročnejších
Čitateľom Doma v záhrade dávame svetelný koreň alebo čínsky jam do pozornosti ako raritu, vhodnú pre tých najskúsenejších záhradkárov.
Ide o pestovateľsky veľmi náročnú plodinu, ktorá si pre svoje jedlé hľuzy, dlhé až 60 centimetrov, výnimočne 80 až 120 centimetrov, vyžaduje špeciálny spôsob pestovania a veľmi šetrný zber. Hľuzy sú vhodné na zber až druhý rok, pričom ich počas zimy treba ochrániť pred mrazmi.
Svetlý koreň (Dioscorea batatas) sa rozmnožuje vegetatívne pacibuľkami alebo koreňovými odrezkami.
Pacibuľky sa tvoria iba v pazuchách listov samčích rastlín. Kvety, ktoré sa tvoria na samičích rastlinách, sú voňavé a jedlé. Samičie rastliny sa z pestovania vyraďujú, pretože iba samčie rastliny majú schopnosť ukladať do hľúz svetelný éter. Pre túto vlastnosť sa čínsky jam teší povesti zázračnej plodiny.
Magazín Doma v záhrade v predaji do 31. januára
Hoci jeho pestovanie siaha v Číne hlboko do minulosti, vraví sa o ňom skôr ako o potravine budúcnosti alebo ako o super potravine s celou škálou nutričných predností a liečivých účinkov. Korene sa môžu jesť surové i tepelne upravené, môžu sa sušiť, prípadne i skladovať.
V čase vegetácie je svetelný koreň veľmi dekoratívna lianovitá rastlina so zaujímavými listami srdcovitého tvaru, z ktorých sa pripravuje čaj.
Svetelný koreň alebo čínsky jam patrí z pestovateľského hľadiska k najnáročnejším plodinám.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Cesnaku orešcovému stačia aj zákutia
Ak vyznávate voľnejší prístup k pestovaniu, potom je pre vás dobrou voľbou cesnak orešcový (Allium scorodoprasum), vhodný do divokých záhradiek. Na rozdiel od cesnakov vysádzaných na jeseň či na jar môžeme cesnak orešcový pestovať aj v zatrávnenej časti záhrady. Znesie aj čiastočne zatienené stanovište, má rád vlhko.
Rozmnožuje sa sám pacibuľkami a na pôdu nemá zvláštne nároky. Lodyha s lichookolíkom fialovo sfarbených kvetov, medzi ktorými vyrastajú pacibuľky, dorastá až do výšky 100 centimetrov.
Pacibuľky sú veľmi chutné. Môžeme ich zbierať priebežne a jesť za surova. Ozdobia chlieb, sendviče či hrianky. Niekoľko pacibuliek pritom vždy môžeme porozosievať v ďalších zákutiach.
Keď si pozrieme areál rozšírenia cesnaku orešcového na mape sveta, zistíme, že práve na našom území sa mu zvlášť dobre darí, a to najmä od nížin po pahorkatiny. Zrejme aj preto sa u nás v minulosti hojne pestoval.
Pacibuľky cesnaka orešcového môžeme zbierať aj vo voľnej prírode.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Na Ďalekom východe poznajú ľaliovku ako zeleninu
Táto typická obyvateľka vidieckych dvorov s kvetmi okrovožltej až sýtooranžovej farby netvorí semená. Preto sa vždy šírila najmä susedsky – odkopkami. Kuriózne je, že ľaliovka červenkastá (Hemerocallis fulva) často splaňuje, na čom majú hlavnú zásluhu hlodavce roznášajúce jej podzemky.
Je dlhoveká, vytrvalá, sebestačná, pritom dekoratívna, a azda preto jej nevenujeme zvláštnu pozornosť. Kvitne bohato od júna do augusta, avšak kvety sú jednodňové, roztvárajú sa len od východu do západu slnka.
