Ľudské sídla predstavujú z pohľadu biodiverzity veľmi špecifický ekosystém, ktorý na Zemi patrí vôbec k tým najmladším. Obdobie približne 300 000 rokov, počas ktorého ľudské sídla dokázateľne existujú, v histórii života predstavuje len zanedbateľný zlomok času. Aj napriek tomu sa však naše domovy stali dôležitým útočiskom pre rozmanité spektrum rastlín a živočíchov. Od nás ľudí záleží, či s nami budú môcť aj naďalej spolunažívať, alebo nie.
Brownfieldy sú čoraz viac dôležitejšie pre zachovanie rozmanitosti života na Zemi Čítajte Jedným z hlavných dôvodov, prečo dnes možno urbánne prostredie považovať za ochranársky veľmi dôležité, je jeho nemalý rozsah. Najrôznejšie ľudské sídla od malých vidieckych usadlostí až po najväčšie veľkomestá dnes pokrývajú podľa portálu ourworldindata.org približne jedno percento zemského povrchu. To sa na prvý pohľad nemusí zdať veľa, no v skutočnosti ide o ťažko predstaviteľných 1,5 miliardy hektárov. Pokiaľ ide o Slovensko, podľa dát Eurostatu sme s podielom zastavaných plôch 1,1 % na úrovni celosvetového priemeru. V reči absolútnych čísel je to takmer 54 000 hektárov pôdy, na ktorej sa kedysi rozprestierali lesy, mokrade či stepi.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Ďalší dôvod, prečo by sme sa mali o urbánne prostredie zaujímať z pohľadu biodiverzity, je neustále rozrastanie sa miest a obcí. Cesta k aktuálnemu rozsahu sídel bola pomerne dlhá. Od konca ľadovej doby až do začiatku nášho storočia sme stihli celosvetovo zastavať iba niečo cez milión hektárov. V časoch priemyselnej revolúcie sa začala krivka lámať a najväčší rozmach sme dosiahli v druhej polovici minulého storočia. Masívna výstavba pokračuje aj v súčasnosti, veď len na Slovensku sme podľa portálu Euractiv za 15 rokov zastavali viac ako 70-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. To by však z čísel na úvod stačilo. Prejdime k ekológii.
Magazín Doma v záhrade v predaji do 31. januára
Vždy ide o mozaiku
Ak sa na prírodné ekosystémy pozrieme veľmi zjednodušeným pohľadom, pre každý z nich dokážeme vybrať určitý prvok, ktorý ich charakterizuje. Pri lesoch sú to stromy, kým lúky si naopak spájame s trávno-bylinným porastom. Pre moria by to mohla byť slaná voda, kým pre púšte naopak extrémne sucho. Ľudským sídlam v tomto smere celkom určite dominujú stavby.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Lenže ekosystémy sú v skutočnosti veľmi komplexnými javmi, a tak ako les nie sú len stromy, ani sídla netvoria iba stavby. Ide skôr o mozaiku, často veľmi pestrú, rôznych prostredí, ktoré zvyčajne z pohľadu rastlín či živočíchov predstavujú akúsi analógiu ich pôvodného „prirodzeného“ prostredia. Predošlá veta môže znieť zložito, takže si ju radšej objasníme na pár príkladoch.
Belorítky či dážďovníky začali na hniezdenie hromadne využívať budovy, pretože im pripomínajú ich prirodzené hniezdiská, teda strmé skalné bralá. Netopiere zas bežne zimujú v podkroviach či kostolných vežiach, lebo sa im podobajú na jaskyne či dutiny starých stromov. Cintoríny, parky či záhrady zas predstavujú v závislosti od ich charakteru alternatívy k lúkam, lesostepiam alebo svetlým lesom.
Lokálne trhy sú miestom, kde sa človek intenzívne stretáva s inou ako intenzívne obhospodarovanou krajinou. Maďarsko, breh Balatonu. (zdroj: Foto - Ján Litvák)Vplyv záhrad na biodiverzitu
Výskumu biodiverzity v ľudských sídlach sa dnes venujú prírodovedci po celom svete. A tak, ako je rozmanité samotné urbánne prostredie, rozmanité sú aj výskumné projekty ekológov. Mnohí z nich sa zamerali napríklad na záhrady, ktoré našich čitateľov, pochopiteľne, zaujímajú asi najviac. V auguste minulého roka vyšiel v časopise Biodiversity and Conservation článok, v ktorom britskí prírodovedci zhrnuli výsledky viac ako štyroch stoviek vedeckých publikácií zameraných práve na toto prostredie. Zistili, že prvý vedecký článok o biodiverzite záhrad bol publikovaný už v roku 1981, no významný nárast ich počtu nastal až po roku 2002. Neprekvapivo tiež došli k záveru, že najviac štúdií pochádza z Európy a Severnej Ameriky a sú zamerané najmä na rastliny a bezstavovce.
Zovšeobecniť na základe týchto štúdií vplyv záhrad na biodiverzitu však nie je možné, keďže tu úlohu zohráva množstvo protichodných faktorov. O tých negatívnych sa píše všade a nemusíme sa im venovať. Prítomnosť pozitívnych prvkov záleží najmä od typu záhrady a spôsobu jej údržby. Je samozrejmé, že vyššiu druhovú rozmanitosť nájdeme v permakultúrnej záhrade plnej kvitnúcich bylín, starých stromov a prírodných zákutí ako v sterilnej „modernej“ záhrade s tujami a anglickým trávnikom. Výskumy celkom jednoznačne ukazujú, že biodiverzita bezstavovcov rastie s biodiverzitou rastlín.
Búdky a kŕmidlá
Návodov, ako spraviť záhradu druhovo rozmanitejšou, dnes nájdeme množstvo. Otáznou však je ich kvalita, a tiež lokálnosť. Spozornieť by sme mali pri tituloch, ktoré odporúčajú vysádzať nepôvodné druhy alebo budovať prvky, ktoré pôsobia už napohľad príliš umelo.
Nektárový ostrov s hmyzím hotelom uprostred Paríža. (zdroj: Foto - Adobe stock)Osobitnou kapitolou sú návody na výrobu vtáčích búdok a kŕmidiel či hmyzích hotelov. Tu je asi najlepším odporúčaním preveriť si autora, či ide odborníka z radov ornitológov, respektíve entomológov. Overeným autorom kvalitných publikácií pre širokú verejnosť je napríklad britský entomológ Dave Goulson.
