V posledných vydaniach Doma v záhrade sme sa zamerali na ekosystémy vytvorené človekom a ich prínos pre biodiverzitu. Navštívili sme riečne ostrovy, vodné nádrže či kameňolomy, no celkom sme obišli prostredie, ktoré je pre nás ľudí najtypickejšie a súčasne ho považujeme za najviac „umelé“. Ide o urbánne prostredie, ktorého význam pre zachovanie rozmanitosti života na Zemi začína byť čím ďalej tým dôležitejší. Biologicky zaujímavé nemusia byť len zelené parky či záhrady, ale i miesta, ktoré sme už prestali využívať a príroda si ich postupne berie späť. Reč je o takzvaných brownfieldoch, teda akýchsi „hnedých“ zónach, ktoré môžu prekvapivo prekypovať životom.
Kedy je potrebný reštart prírodných procesov? Čítajte Browfieldy sú miesta, ktoré pozná zo svojho okolia zrejme každý. Môžu to byť opustené rodinné domy so spustnutou záhradou, schátrané poľnohospodárske družstvá, ale aj obrovské areály podnikov, ktoré už majú svoju slávu dávno za sebou. Denne okolo nich prechádzame, zvyčajne úplne však bez povšimnutia alebo sa im radšej cielene vyhýbame. A na druhej strane pre niekoho môžu byť lákavým priestorom plným dobrodružstiev.
Huta Etelka na Gemeri. (zdroj: Foto - autor)Browfieldy skrátka predstavujú opustené urbánne prostredie, ktoré nachádzame všade okolo nás, no, paradoxne, nemáme pre ne vhodné slovenské pomenovanie. Dokonca ani poriadne nevieme, koľko ich vlastne v našej krajine máme. Slovenská agentúra životného prostredia udáva, že do roku 2020 bolo u nás identifikovaných 398 brownfieldov na 1608 hektároch. Zmapovaných však bolo iba 60 miest, čo je veľmi málo na vytvorenie úplnej predstavy.
Sú zelenšie ako zelená lúka
Pre brownfieldy je naozaj príznačné, že sa o ne príliš nezaujímame. A to zvyčajne až do momentu, keď sa začne hovoriť o ich „revitalizácii“, teda ich opätovnom oživení. Úvodzovky v tomto prípade majú svoje odôvodnenie. Opätovné využívanie týchto „hnedých“ plôch sa dnes často dáva do popredia ako príklad udržateľného rozvoja. To má, pochopiteľne, svoje opodstatnenie a na prvý pohľad sa skutočne môže zdať, že je „zelenšie“ využívať na novú výstavbu už raz človekom zmenené prostredie, ako začínať takpovediac od zelenej lúky. Lenže ako sme sa už veľakrát presvedčili, vo svete prírody a biodiverzity nie je nič čierno-biele. Alebo v tomto prípade skôr hnedo-zelené.
Príroda si svoje územia rýchlo berie späť. Na snímke je opustená stanica v tesnej blízkosti slovensko-maďarských hraníc. (zdroj: Foto - autor)Tak ako sa brownfieldom vyhýba bežná verejnosť, boli dlho aj mimo záujmu prírodovedcov. To sa zmenilo až s nástupom šíriaceho sa povedomia o dramatickom úbytku biodiverzity. Okrem jeho príčin totiž začali ekológovia pátrať aj po miestach, ktoré sú jej „hotspotmi“, čiže akýmisi oázami života. Priekopníkmi výskumu biodiverzity brownfieldov sú Briti. Určite to nie je náhoda, keďže na Britských ostrovoch odštartovala veľká priemyselná revolúcia, ktorá tu po sebe zanechala množstvo opustených priestorov.
Utiekajú sa sem opeľovače i poľné vtáky
V roku 1998 vydala agentúra Natural England nadčasovú publikáciu, ponímajúcu brownfieldy ako skvelý priestor pre vzácne druhy bezstavovcov. Z dielne tejto agentúry následne vzišla v roku 2005 správa, podľa ktorej bolo na brownfieldoch v Anglicku zaznamenaných úctyhodných 194 ochranársky významných druhov hmyzu, z ktorých sa 50 nachádzalo na červenom zozname ohrozených druhov, 131 bolo hodnotených ako vzácnych a 17 prioritne chránených v rámci vtedajšieho britského akčného plánu pre biodiverzitu. Významný podiel na týchto číslach mali voľne žijúce opeľovače ako samotárske včely a osy, motýle či dvojkrídlovce.
Správa takisto spomína, že brownfieldy predstavujú dôležité náhradné hniezdiská pre poľné vtáky, napríklad škovránky a jarabice, ktoré v intenzívne obrábanej krajine na ostrovoch často úplne absentujú. Inak sú dôvody významnosti opustených areálov z pohľadu biodiverzity veľmi podobné ako pri kameňolomoch, ktoré sme spomínali v minulom čísle. Takisto tu totiž nerušene môže vznikať pestrá mozaika otvorených biotopov v rôznych sukcesných štádiách, čo je stav, ktorý sa z monotónnej poľnohospodárskej krajiny už takmer vytratil.
Tento článok si môžete prečítať v decembrovom čísle magazínu Doma v záhrade
Prírodovedci takisto zdôrazňujú, že brownfieldy predstavujú dôležité nášľapné kamene medzi zachovalými prírodnými územiami. To zjednodušené znamená, že ak aj určité lokality nie sú vhodným prostredím na dlhodobé prežívanie nejakého druhu či spoločenstva – napríklad pre nepostačujúcu rozlohu – môžu zohrávať dôležitú úlohu pri migrácii či prepájaní priestorovo oddelených populácií.
