Slnečná sobota pod taktovkou popredného slovenského jaskyniara a geológa Lukáša Vlčeka pozýva na exkurziu cez vzácny geologický ostrov Kučelach. Aj tentoraz ide o vodu v krajine. Nedajme sa však pomýliť, tentoraz si priblížime výsledky jej dlhodobej činnosti.
Vydajte sa za ovocnými stromami do Štajerska Čítajte Vo svojich rôznych formách je voda výrazným a trpezlivo vytrvalým aktérom krajinotvorby. Ako rieka sa zahryzáva do horniny a za tisíce či milióny rokov vymodeluje hlboké a široké doliny, nivy, jaskyne. Ako dážď obrusuje ostré hrany štítov, ktoré časom zvetrávajú, rozomieľajú sa a skláňajú sa nižšie k zemi. Cez geologickú optiku žiadny kameň nie je neživá hmota. Čas totiž počítame v miliónoch a miliardách rokov. Pri takom porovnaní je život človeka ako sekunda v jedinom dlhom dni.
Kučelach – expedícia do minulosti
Pred 12 miliónmi rokov tu bola sopka. Vieme to z nálezov vulkanických hornín, ktoré v kombinácii s inými druhmi hornín a minerálov rozprávajú o dávnych časoch, keď sa o seba treli dve litosférické dosky.
Lukáš Vlček pri Čertovom potoku vysvetľuje rozdiel medzi kaňonom a tiesňavou. (zdroj: Foto - autorka)Kučelach neďaleko sedla Zbojská je jeden z očitých svedkov tých drsných čias, hovoria mu aj geologický ostrov. Keď popri ňom klesáme nižšie, otvára sa pred nami prehliadka hornín od mladších (štvrtohorných a treťohorných) k čoraz starším (druhohorným až prvohorným) bez nutnosti prácne ich dolovať. Na Muránskej planine stretávame množstvo dôkazov činnosti vrásnenia a zlomov vo forme krasových útvarov viditeľných na povrchu ako závrty, škrapy, priepasti či rôzne štrbiny v skalách. Pri jednej, kam by sa vmestil aj človek, sa pozastavíme. Neradno do nej len tak vstupovať, hlavne v zimných mesiacoch, lebo s vysokou pravdepodobnosťou ju vtedy obýva niektoré z ľahko hibernujúcich zvierat. Nepozvaná návšteva by mohla nemilo dopadnúť.
Od kameňov na chodníku ku kamienkom v prsteňoch
Sledujeme aj skalky na chodníku pod našimi nohami. Lektor prírodného turizmu poukáže na prakticky aplikovateľný rozdiel medzi kalcitom a kremeňom. Oba kamene sú pre laika podobne biele, avšak ak ich pokvapkáme trochou octu, kalcit zašumí rozkladnou chemickou reakciou, no kremeň nie. Dozvieme sa, že dolomit nie je synonymum pre vápenec. Ten prvý obsahuje okrem vápnika výrazný stavebný prvok – horčík. Spoznávame čierny kameň s výrazným bielym žilkovaním – gutensteinský vápenec. Máme so sebou geologické kladivko a zľahka rázne klepneme na tmavý andezit, čo je naša najčastejšia sopečná hornina. V mieste zlomu je vidieť drobné červenkasté očká almandínu, známeho pod menom český granát – áno, to sú tie, čo bývajú v prsteňoch.
Hrebeň Hradovej cestou k Okrúhlej skale sa zužuje na exponovaný turistický chodník s úchvatnými výhľadmi. Celý hrebeň je posiaty stopami po pravekom osídlení. (zdroj: Foto - Gabriela Gužáková )Lokálny zdroj andezitu sa zároveň umne využil ako stavebný materiál pri vybudovaní železničného mosta, čo dostal meno podľa Čertovej doliny, ktorou sa klenie. Výborne odoláva zubu času. Vedeli to aj majstri na prelome 19. a 20. storočia, ktorí most zasadili do tohto prostredia.
Hrebeň Hradovej cestou k Okrúhlej skale sa zužuje na exponovaný turistický chodník s úchvatnými výhľadmi. Celý hrebeň je posiaty stopami po pravekom osídlení. (zdroj: Foto - Gabriela Gužáková )Zaujímavosti, kuriozity, čísla
Muránska planina je najväčšia planina Slovenska s rozlohou asi 160 km2.
Na Slovensku máme asi 7000 jaskýň. Len na Muránskej planine je ich okolo 400, z nich najhlbšia a najdlhšia je Bobačka (5 km).
V jaskyniach sa našli kosti jaskynných medveďov, mamutov, nosorožcov i kamzíkov.
Na Slovensku žije 28 druhov netopierov, toho 26 druhov sa vyskytuje na Muránskej planine.
Muráň nepreslávili len sysle, ale aj jedna z najväčších vyvieračiek na Slovensku. Nad sysľoviskom môžeme obdivovať bralá Muránskeho zlomu – najvýznamnejší zlom v celých Karpatoch.
Nachádza sa tu dovedna 15 priepastí a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek, závrty, škrapy, a ďalšie krasové útvary.
Jedným z dominantných symbolov Muránskej planiny je polodivoký chov koní na horských lúkach.
Na Muránskej planine nájdeme aj najkratší potok v SR, možno i na svete (Suché doly).
Na území Muránskej planiny už od treťohôr rastie chránený endemit lykovec muránsky (nevyskytuje sa nikde inde na svete).
(zdroj: Foto - Adobe stock)Vyvieračka alebo prameň?
Na turistickom chodníku v mieste, kde sa stretáva Čertova dolina s dolinou Furmanca, upúta lektor prírodného turizmu pozornosť na vyvierajúcu vodu. Je to prameň alebo vyvieračka? Sme na krasovom území, čiže odpoveď ani pre geológov nie je vždy zrejmá z prvého pohľadu. Vlastne aký je medzi nimi rozdiel?
Vyvieračkou nazývame vodu, ktorá vychádza spod zeme tak, že najprv niekde vo vyšších polohách ako potok odteká pod zemský povrch. Pokračuje jaskynným systémom a neskôr sa vynorí ako vyvieračka. Niekedy v nej nájdeme drobné bezfarebné kôrovce, čo boli vyplavené z jaskyne, lebo v tme pigmentáciu nepotrebujú. Ak ponory nepoznáme, hovoríme o krasovom prameni. Niektorí poznajú pojem slepá dolina. Práve tak sa hovorí doline, keď rieka alebo potok tečúci z hôr cez ňu sa niekde cestou prepadne pod zem.
Lukáš Vlček pred vchodom do Čertovej jaskyne. Jaskyňa aktuálne nie je prístupná pre verejnosť hlavne pre ochranu prírodných procesov, napríklad zimovania netopierov. (zdroj: Foto - Gabriela Gužáková)Prechádzajúc korytom Čertovho potoka sa ešte dozvedáme rozdiel medzi roklinou, tiesňavou a kaňonom. Roklinou nazývame úzku dolinu s profilom tvaru písmena V, ktorej dno je vyhĺbené do kameňa. Jej širšou verziou je tiesňava, ktorej dno je zanesené sedimentmi a kaňon má už profil písmena U a svoje dno pokryté riečnou nivou. Keby sme tu boli na jar, nedalo by sa nevšimnúť si výrazný rozdiel v kvetene na jednom svahu dolinky vedúcej k Čertovej jaskyni oproti druhému. Odpoveď na túto záhadu pozná geológ: sú tu dve úplne odlišné podložia. Podkladová hornina v prírode výrazne ovplyvňuje, čo z pôdy vyrastá.
