V tichosti a relatívne mimo pozornosti bežného človeka na Slovensku pribudol nový druh muchy – exotická bránivka Hermetia illucens. Nevzbudzuje takú pozornosť, pretože nemá žihadlo ani neloví včely medonosné ako sršeň ázijský. V súčasnosti je rozšírená takmer na celom svete a do veľkej miery sme tomu pomohli my ľudia. Predstavuje šírenie tohto nepôvodného druhu riziko?
Je sršeň ázijský už na Slovensku? Čítajte Hermetia illucens má za sebou úctyhodnú kariéru a najlepšie roky zrejme ešte len pred sebou. Začala ju trochu nešťastne, ako druh spôsobujúci myiázu, teda napadnutie živého organizmu v štádiu larvy. Dnes je modelovým organizmom vo výskume, využíva sa na recykláciu organického odpadu a zároveň ako krmivo pre hydinu, ryby a netradičných domácich miláčikov (ako agamy a gekóny). V neposlednom rade sa skloňuje aj ako nový zdroj bielkovín pre ľudí.
Pomáha jej turistický ruch aj chovatelia plazov
Táto bránivka pravdepodobne pochádza z tropickej Ameriky, naisto to dnes nevie nikto. Odtiaľ sa postupne rozšírila do trópov a subtrópov celého sveta za výdatnej asistencie medzinárodného obchodu, turistického ruchu a chovateľov hmyzožravých plazov. V Európe bola po prvýkrát zaznamenaná na ostrove Malta v roku 1926 a po druhej svetovej vojne sa rozšírila pozdĺž západnej časti mediteránneho pobrežia.
Bránivka (Hermetia illucens). Dospelá mucha neprijíma žiadnu potravu, prijíma len vodu (zdroj: Foto - Adobe stock)Až relatívne nedávno sa začala objavovať v miernom pásme, v Holandsku a dokonca vo Veľkej Británii. A to už je na tropický druh celkom podozrivé. Analogicky v Severnej Amerike druh pravidelne pozorujú v Kanade. Aktuálne rozšírenie si môžete pozrieť napríklad v globálnej databáze iNaturalist.org, kde má vyše 19-tisíc pozorovaní.
Vo Viedni i v Budapešti
Z rozšírenia druhu je zároveň zjavné, že Slovensko sa nachádza viac-menej presne na severovýchodnom okraji súčasného areálu tohto druhu. Najbližšie bol zaznamenaný vo Viedni a v Budapešti. Teda bránivka sa prestala plichtiť po pobreží a zobrala útokom vnútrozemie. No vnútrozemské pozorovania sa často týkajú väčších miest. Sčasti je to pravdepodobne preto, že mestá majú v porovnaní s okolitou krajinou teplejšiu klímu a zároveň tu bránivky nachádzajú bohatý zdroj obživy pre svoje larvy, ktorým je organický odpad.
(zdroj: Foto - Adobe stock)V komposte v centre Bratislavy
Tieto muchy sú nešpecializované saprofágy, prijímajú akýkoľvek biologický materiál, rastlinný aj živočíšny. Larvy brániviek boli zaznamenané napr. v hnojisku alebo komposte (rozklad vytvára teplo). A práve z kompostu z centra Bratislavy pochádza jeden z prvých nálezov tohto druhu u nás. Máme sa začať báť?
Pravdepodobne nie. Dospelá mucha neprijíma žiadnu potravu, prijíma len vodu, teda nebude vám olizovať nedeľný obed. Bránivky sa nepribližujú k ľuďom ani neprenášajú žiadne choroby. Imága totiž žijú z tukových zásob, ktoré si nahonobili ako larvy. A práve vysoký obsah bielkovín a tuku (presnejšie 42 % bielkovín a 29 % tuku.) v larvách kuklách v kombinácii s ľahkým chovom viedol k tomu, že sa začali chovať ako kaloricky bohaté krmivo pre vajcorodých domácich miláčikov.
Spracovanie odpadu pomocou lariev brániviek, ktoré sú všežravé, znižuje jeho množstvo na polovicu – na suchý sypký materiál bez zápachu s vysokým obsahom dusíka. Využíva sa ako hnojivo (zdroj: Foto - Adobe stock)
