Jediná vlnárska manufaktúra typu minimill na Slovensku sa nachádza v Senohrade. Celá prevádzka je pomerne neveľká. Sídli v rodinnom dome. O jednotlivých fázach spracovania našej vlny a možnostiach jej využitia nám porozprávala Martina Vozárová.
Lukáš Jurčo: V ruinách drevenice som uvidel pletený kapec. Musel som ich upliesť Čítajte Ako vyzerá bežný deň vo vašej manufaktúre?
V našej vlnárskej manufaktúre spracúvame prinesenú surovú vlnu na rôzne výstupy – česance, súkno, priadzu, filc... Vlnu nevykupujeme. Ponúkame jej spracovanie ako službu. Pre zákazníkov, ktorí si k nám prinesú vlastnú vlnu, robíme napríklad pranie, česanie rúna či plstenie vo filcovačke, na ktorej chceme vyrábať aj veľmi žiadané súkno.
(zdroj: Foto - Archív M. V.)S vlnou z akých domácich a udomácnených plemien sa u nás stretávate najčastejšie a ako by ste ju porovnali s vlnami vo svete?
Na svete existuje približne 1400 plemien oviec. Na Slovensku sa chová niečo vyše 20 rôznych plemien a krížencov. Vlna je vo všeobecnosti jemnejšia skôr z tých mäsových plemien, z oviec, ktoré nie sú dojené. Valašky, Cigaje, Lakony sú väčšinou na mlieko. Môžu sa však krížiť, napríklad ak majú barana Ile de France, získajú potomstvo, ktoré je mäsového plemena, ale s dĺžkou vlasu mliekového plemena, čo je ideálne pre priadze. Je to dosť dlhé na spracovanie a dosť jemné aj na nosenie. Merino by na v našom drsnejšom podnebí nedosahovalo vlnu takej kvality ako od tradičných producentov. Merino, ktoré sa na Slovensko dováža, je z Austrálie, Nového Zélandu. Naopak, v Škandinávii nosia hryzavé svetre z tamojšej drsnej vlny, ale nosia ich s hrdosťou. Dokonca na Islande vidíte dievčatá v minisukniach, blúzkach, na ktorých majú ten ich typický hryzavý sveter.
Popri spracovaní našej domácej vlny, ktorú vám posielajú zákazníci, máte aj vlastný chov?
Samozrejme, tiež chováme pár ovečiek. K tomu sú aj nejaké kozy, mohérová a kašmírová, ktorých vlas sa môže tiež primiešať do ovčej vlny, no môžu sa spracúvať aj samostatne na priadzu. Mohér má krásny dlhý lesklý kučeravý vlas. Svetrík z neho vyzerá naozaj exkluzívne.
(zdroj: Foto - Archív M. V.)Pridávajú sa do ovčej vlny okrem mohérových vlasov aj iné prímesi?
Vlastnosti vlny sa môžu diferencovať použitím rôznych prímesí. Okrem mohéru, ktorý dodá vlne lesk a šmrnc, to môže byť napríklad srsť alpaky alebo angorských králikov ale tiež rastlinné vlákna. Najbližšie chceme vyskúšať zmes ovčej vlny s ľanom. Všetky prímesi využívame lokálne – zo Slovenska a Česka.
Ako vzniká čisté rúno a aké je jeho využitie?
Vlna sa najprv vytriedi, zbaví nečistôt, vyperie, vysuší a potom môže ísť do takzvanej česačky. Rúno, ktoré vyjde z česačky v peknom čistom pláte, sa hodí napríklad na paplóny, vankúše, sedáky. Rúno je už vyprané, načesané, nadýchané, stačí ho prešiť, navliecť do bavlny a finalizovať výrobok.
Výstupom z česačky je vždy rúno?
Z česačky môže byť aj iný výstup, stačí vymeniť výstupnú súčasť stroja a vo výsledku už z neho bude vychádzať namiesto rúna prameň. Vyčesaný prameň sa ďalej dočesáva a nakoniec môže prejsť potom ešte pradiarskym strojom kde sa rozťahuje a skrúca a výsledkom je niť – priadza. Tá sa dá potom ešte môže súkať – násobiť – a výsledkom je dvojnitka, trojnitka, štvornitka... Na všetko dnes existujú veľmi sofistikované stroje, ktoré máme vo výbave. Najnovšie nám pribudne spomínaná pradiareň.
Aké množstvá vlny spracúvate?
Prinesenú vlnu vieme spracovať už od množstva z jednej ovečky, čo sú asi tri kilogramy. Z takéhoto množstva môžete vyrobiť napríklad pekný sveter.
(zdroj: Foto - Archív M. V.)
