Vianoce sú najkrajšie a najobľúbenejšie sviatky v roku. V pohanskej kultúre sa tradovali ako oslavy zimného slnovratu. Dnes sú Vianoce skôr dôležitými cirkevnými a zároveň významnými rodinnými sviatkami. V magickom čase zimného slnovratu sa ľudia vždy snažili vyhýbať nepriateľstvu, vzájomnému osočovaniu, udržiavala sa solidarita a priateľstvo. V tomto čase boli donedávna zaužívané naprieč Slovenskom pestré zvyky a tradície, ktorým ľudia prikladali veľký význam.
Fotoreportáž: Každý má svoj jedinečný recept na tlačenie kapusty Čítajte Jablko
Voľakedy sa jablká vešali na vianočný stromček, teraz nesmú chýbať aspoň na sviatočnom stole. K najvýznamnejším zvykom patrí práve rozkrojenie jablka. Ak je jadrovník zdravý v tvare hviezdičky, veští to dobré zdravie šťastie, ak je červavý, predznamenáva to chorobu a smútok. Mladé dievčatá kedysi rozkrajovali jablko v túžbe vyveštiť si podľa počtu jadierok sobáš. Párny počet znamenal blízku svadbu. Známe je aj hádzanie celistvej olúpanej šupky cez plece. Z tvaru, aký nadobudla po dopade, sa odčítavala iniciála mena budúceho ženícha.
(zdroj: Foto – Martin Habánek)Mazanec, mrváň aj pipušky
Koláče alebo chleby pečené v tomto období sa nazývali kračún, štedrák, štedrovka, mrváň, mládě, mazanec, baba. Mali väčšinou kruhovitý tvar a boli obsypané šúľanými a zakrúcanými motívmi: žabami, slimákmi, vtákmi, jaštericami, líškami, veveričkami. Používanie zvieracích tvarov pečív nasvedčuje, že sa tak robilo nielen z magických, ale aj z kultových dôvodov. V niektorých oblastiach dostávala mládež za koledovanie pipušky, pečivo vtáčej podoby.
V literatúre sa spomínajú veľmi zaujímavé spôsoby prípravy pečiva.
Na ilustráciu uvedieme aspoň jeden: múka na novoročné pečivo sa osievala na troch sitách, okiadzala sa čarovnými bylinkami kladenými na uhlie nasypané na pluhový lemeš. Na miesenie sa používala voda prinesená v bielom kotlíku. Na jeho dne museli byť čarovné bylinky. Mohla ju priniesť výlučne žena, ktorá sa vydala v poslednej jeseni a ešte nerodila. Pri nesení sa jej nikto nesmel prihovoriť. Cesto miesila najstaršia žena ihlicou jarma.
(zdroj: Foto – Martin Habánek)40-centimetrový makovník
V niektorých oblastiach Slovenska bolo vianočným zvykom, že každému mužskému členovi rodiny sa upiekol podlhovastý makovník dlhý až 40 centimetrov; dievčatá dostávali okrúhly koláč. „Načínanie“ koláčov mládencom malo pôsobiť na privolanie bohatej úrody, dokonca malo dospelostne obradný zmysel. Takýto makovník rožkovitého tvaru bez zašpicatených koncov nosil mládenec priviazaný cez plece a dával z neho ukrajovať či koštovať strýkom a kmotrám, aby ho vzali do služby. Keďže takýmito koláčmi obdarúvali aj chlapcov – koledníkov, predbiehali sa dievčatá pri jeho príprave, či už išlo o kvalitu, alebo formu. Okrúhle, niekde i štvorhranné, cestovými či papierovými ručičkami a vtáčikmi zdobené koláče musel dievčatám načať bezpodmienečne mládenec, a to preto, aby „ju ňegdo v nastupujúcom roku načal a aby nedostala načatého“, t. j. vdovca alebo „zmrhala“.
