Krajina slovenského vidieka v minulosti oplývala množstvom pôvabov. Cesty vrúbili zástupy ovocných stromov, udržiavané pasienky, stáda dobytka a oviec. Urbanizmus dedín i mestečiek bol za stáročia vyprofilovaný do podoby, v ktorej súznel s krajinou a zamestnaním ľudí, ktorí v nej žili a pracovali. Materiály na výstavbu domov takmer vždy pochádzali z miestnych zdrojov a spracovávali ich ľudia z dedinských spoločenstiev. Fenoménom, ktorý v sebe spája lokálnosť, estetický pôvab, funkčnosť a remeselnú zručnosť, sú slamené strechy. Aj ony sa z krajiny slovenského vidieka v úplnej tichosti nadobro vytratili.

Slamené strechy v minulosti pokrývali domy, hospodárske stavby a v dávnej minulosti i kaštiele či kostoly. Na Slovensku takmer niet regiónu, v ktorom by sa slamené strechy v minulosti nevyskytovali. Boli všade tam, kde sa pestovala raž – i na Spiši, Liptove a Orave. Ale nemohla to byť raž hocijaká – na výrobu slamených striech sa hodili len odrody s dlhým steblom, ktoré naši predkovia nazývali kribica. Osud tohto druhu raže je spätý so strechami – dnes jej takmer niet...

Dva typy striech
Kedysi sa na Slovensku vyskytovali dva základné typy slamených striech – hladká a stupňovitá. Hladké strechy vznikali takým spôsobom, že dielce krytiny sa ukladali na strechu klasmi dole. Takto vznikal splývavý, hladký povrch strechy. Takto konštruované strechy sa vyskytovali na západnom Slovensku. Stupňovité strechy vznikali iným spôsobom – pri klasoch boli zatočené do hlávky, zaistené slameným povrazom – povrieslom a na strechu sa kládli riťovím, teda spodnou časťou stebla dole. Krytina tak tvorila stupňovitý povrch, ktorý pripomínal schody. Tieto strechy sa vyskytovali na východnom Slovensku. Stredné Slovensko s regiónmi Hont, Novohrad a Podpoľanie predstavuje oblasť, kde sa v rôznych obmenách vyskytovali oba typy striech.

Od ujčeka Figuru zo Zaježovej
Keď som sa o slamené strechy začal zaujímať, v regióne, kde žijem, som nachádzal už len posledné zvyšky striech, ktoré bez povšimnutia zanikali. Na strechy si dobre spomínali takmer všetci starší obyvatelia, nikto z nich si však už presne nepamätal, ako sa takáto strecha tvorí. Veď od novostavby tej poslednej ubehlo aj šesťdesiat, sedemdesiat a možno i viac rokov. Staré strechy po druhej svetovej vojne chlapi ešte udržovali, no len čo údržba skončila – „keď nešiel gazda na strechu, išla strecha na gazdu“.

Neostávalo iné, len sa naučiť krytinu vyrábať. Veľkým šťastím bolo, že človek, ktorý túto prácu ovládal a stále vykonával, sa našiel. Bol ním môj dnes už výborný priateľ Peter Brada – Bredy. On sa tvoriť slamené strechy naučil ešte v 90. rokoch od ujčeka Figuru v Zaježovej. A ochotne to naučil i mňa.