Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) bol na území Európy objavený po prvýkrát vo Francúzsku v roku 2004.
Odvtedy sa veľmi rýchlo rozšíril po západnej Európe, jeho aktuálne rozšírenie siaha od Španielska a Portugalska cez celé Francúzsko do Veľkej Británie, severného Talianska a juhozápadného Nemecka.
V auguste 2023 bol objavený v Maďarsku veľmi blízko slovenskej hranice zhruba na úrovni Gabčíkova, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že v krátkom čase bude objavený aj na Slovensku. Preto je dobré zhrnúť si aktuálne poznatky o tomto druhu.
Najkrajší z vtáčikov žijúcich u nás je pri love neúnavný a obratný ako lastovička Čítajte Rod sršeň (Vespa) je reprezentovaný 22 druhmi žijúcimi prevažne v tropickej juhovýchodnej Ázii (indomalajzijská oblasť), smerom na západ počet druhov klesá a v Európe sa vyskytujú iba dva druhy: „náš“ sršeň obyčajný (Vespa crabro) a sršeň východný (Vespa orientalis), ktorý zasahuje iba do juhovýchodnej Európy.
Sršne sú stredne veľké až veľké spoločenské (eusociálne) osy, svoje larvy kŕmia iným hmyzom, pričom niektoré druhy sa orientujú najmä na lov včiel rodu Apis.
To by nemalo byť príliš prekvapivé, pretože z 11 recentných druhov včiel rodu Apis sa až 10 druhov vyskytuje v indomalajzijskej oblasti, teda spoločne so sršňami.
Sekundárne hniezdo zavesené v korune stromu. (zdroj: Foto - Adobe stock)To naznačuje, že včely rodu Apis a osy rodu Vespa sú dlhodobí partneri, strávili spoločne značnú časť svojej evolučnej minulosti a tak trochu vedia, ako jeden na druhého.
To prestáva do istej miery platiť v prípade včely medonosnej, ktorej prirodzený areál zahŕňa Afriku a západnú Euráziu, kde žije relatívne málo druhov sršňov (v subsaharskej Afrike dokonca žiadne). Invázia sršňa ázijského (Vespa velutina) preto vyvoláva oprávnené obavy u laickej aj včelárskej verejnosti.
