Kedy v priebehu roka býva najväčší nápor a aké sú vaše kapacity?
Najväčší počet živočíchov mávame od mája do júla, čiže v období, keď zvieratá majú mláďatá. Tie tvoria v tomto období väčšinu v stanici. Kapacity stanice veľmi závisia od konkrétnych druhov živočíchov, ale v jednom čase sme schopní rehabilitovať okolo 70 zvierat.
Ako vyzerá bežný deň vo vašej záchrannej stanici?
Každý deň v stanici je úplne iný a v podstate sa nedá príliš plánovať. Kedykoľvek nám môže zazvoniť telefón a buď ideme zviera sami odchytávať, alebo s ním musíme ísť na veterinárne vyšetrenie. V čase, keď sme mali najviac zvierat, sa začínalo s kŕmením s východom slnka, niektoré druhy, napríklad dážďovníky, sa potom kŕmili až do západu slnka každú hodinu.
Ochrana biodiverzity pokračuje. Nástrojmi nemusia byť vždy len kosy Čítajte Medzitým treba ošetrovať všetky zranené živočíchy, nakŕmiť zvieratá vo vonkajších voliérach, absolvovať kontroly a vyšetrenia na klinike. V prípade, že máme aj mláďatá cicavcov, kŕmime aj v noci, takže je to skutočne práca na 24 hodín sedem dní v týždni. S príchodom zimy sa počet pacientov znižuje, no momentálne ešte prijímame veľký počet mláďat ježkov, ktoré majú teraz ešte jesenné vrhy.
Aký bol váš najkurióznejší prípad?
Emu. Aj keď to, samozrejme, nie je náš druh živočícha, no kúsok od záchrannej stanice sa pohyboval samček emu, ktorý utiekol majiteľom na kopaniciach. Podarilo sa nám ho odchytiť v jednej záhrade, kde nám domáci veľmi pomohli, a previezť ho do stanice. Mal zranenie na krku a nechceli sme s ním príliš manipulovať. Našťastie, samčeky tohto druhu sú veľmi pokojné, nechal sa ošetrovať a cez sociálne siete sme našli majiteľa, ktorý si ho prišiel nakoniec zobrať.
Z našich druhov sme mali aj počas tohto leta netopiere nalepené na lepidlové mucholapky. Je to skutočne zvláštne, pretože netopiere veľmi dobre detegujú prekážky v priestore, no pravdepodobne reagujú na hmyz, ktorý sa prilepil, ale ešte je nažive. Lepidlové pasce sú veľmi nebezpečné, pretože okrem fyzického poškodenia peria či srsti rozleptávajú kožu a spôsobujú akýsi druh chemických popálenín. Pretože sú úplne neselektívne, do stanice sme prijali zalepenú aj plamienku driemavú, myšiarku ušatú, žltochvosta, škorca, zo spomínaných netopierov večernicu a ucháče.
A najveselší príbeh?
Najveselšie bývajú mláďatá veveričiek a plchov. So súrodencami sa vedia krásne hrať a vo vonkajšej voliére, ktorú máme priamo na strome, je radosť ich sledovať.
(zdroj: Foto – archív záchrannej stanice)Veveričky
Mláďatá veveričiek sú po narodení schované v hniezde. V prípade, že sa matke niečo stane, mláďatá od hladu opustia hniezdo a slabo sa pohybujúce ich môžeme nájsť na zemi. Týmto súrodencom vypílili celý strom s dutinou. Mali šťastie, že pilčíci napriek zničeniu hniezda zavolali do záchrannej stanice a mláďatá sa poradilo dochovať a vypustiť.
Koľkodňové najmladšie mláďa ste prijali?
Najmladšie mláďatá boli vajíčka bažantov, z ktorých sa až v stanici vyliahli malé kuriatka. Často prijímame jedno- až dvojdňové mláďatá spevavcov. Veľmi maličké sme prijali aj mláďatá ježkov, netopierov či plchov.
Kto sú ľudia, ktorí prinášajú zranené alebo osirelé živočíchy. Sú medzi nimi aj záhradkári?
Záhradkári tvoria určite veľkú skupinu ľudí, ktorí sa nám ozývajú ohľadom zranených zvierat či mláďat. Záhrady aj uprostred veľkých miest poskytujú životný priestor pre veľké množstvo rôznych druhov, no zároveň veľakrát aj veľké množstvo nástrah. Často sa stretávame so živočíchmi, ktoré sa nalepili na lepové pasce, spadli do suda či inej otvorenej vodnej plochy, z ktorej sa nevedeli samy dostať.
(zdroj: Foto – archív záchrannej stanice)Ježko
Ježkovia sú jednými z najčastejších pacientov v záchrannej stanici. Je pre ne typické, že mávajú rôzne vonkajšie parazity, ľudia si často všimnú napríklad blchy. Nie je však vôbec vhodné pokúšať sa aplikovať na voľne žijúce zvieratá antiparazitické prípravky „na divoko“. Niektoré sú totiž pre ježkov toxické a v prípade, že by zasiahli aj vnútorné parazity, napríklad často sa vyskytujúce pľúcne červy, môžu ježka aj zabiť. V záchrannej stanici každej aplikácii predchádza vyšetrenie, aby sme zistili, aké konkrétne parazity ježko má a podľa toho sa použije účinná látka, tú treba po presne stanovenom období opakovať a prípadne doplniť o liečbu antibiotikami.
Časté sú aj prípady ježkov, ktorých poraní kosačka či oheň pri vypaľovaní biomasy. Stretávame sa aj s otrávenými zvieratami, ktoré sa dostanú k otravám na slimáky či hlodavce. Veľmi nebezpečné sú presklené plochy, o ktoré sa ročne zabijú miliardy vtákov. No úplne najčastejšou príčinou poranení zo záhrad bývajú mačky a psy.
Podobne na tom, čo sa početnosti týka, sú aj telefonáty ohľadom mláďat, predovšetkým vtákov. Tam však často nie je nutné zasiahnuť, vo väčšine prípadov ide o mláďatá spevavcov, ale aj sokolov myšiarov alebo myšiarok ušatých, ktoré už opustili hniezdo, ale ešte sa len učia lietať. Takéto jedince vyzerajú,
