To, že má Striga aj normálne občianske meno, je pochopiteľné. To, že ho v dedine skoro nik nepozná, už je čudnejšie. Býva asi sedem domov nad nami na Malej Strane, takže som okolo nej chodievala, ale že má na bráne zvonček s menom, som si všimla len nedávno. Dom aj bránu má totiž obrastenú brečtanom a psím vínom, tak ho nebolo vidieť.
Poviedka o letnej kuchynke Kotrčkárni Čítajte Ako lúštim, tak lúštim
Raz podvečer som sa pri bráne zastavila a ako lúštim, tak lúštim, tam, kde má byť meno, bolo veľkým tlačeným písmom napísané ZVONČEK. Viem, že v každej detektívke sa v tejto chvíli má brána otvoriť a v nej stáť záhradník alebo vrah, ale tá brána sa naozaj otvorila a v nej naozaj stála Striga! Situáciu zachránila len koza, ktorá stála pri nej a mne vnukla spásonosný nápad.
(zdroj: Ilustrácia – Igor Strinka)„Dobrý večer, prišla som sa popýtať, či mi nepredáte kozieho mlieka, vraj je veľmi zdravé.“
Vraj Margita Zvončeková
Striga sa zasmiala a pozvala ma dnu do dvora. Podali sme si ruky. Hoci sme sa vídavali, až teraz sme sa predstavili. Vraj Margita Zvončeková. Fajn. Mlieko však bude až koncom jari, keď už budú kozliatka. Momentálne sú ešte nenarodené, ale vtedy budú už odstavené od matky kozy, ktorá sa volá Miláčik. A ak všetko dobre dopadne, tak sa môžem potom zastaviť.
A ak by som chcela kozliatko na chov, aj to mi môže dať, lebo jej je ľúto zabíjať kozičku na mäso, keď by mohla do roka vychovať vlastné kozliatka a mala by som mlieko už od nej a doma. Vraj koza nie je náročná, humno mám dosť veľké a všetko potrebné mi povie. S tým ma vypoklonkovala. Má ešte niečo na práci, tak teda dobrú noc!
S utešenou kozičkou na štranku
Uch! Cestou domov som premýšľala, aké nechutné asi kozie mlieko musí byť a či som sa veľmi nezamotala, keď som nadšene prikývla, že áno, túžim chovať kozu,
