Obraz, horizontom rozdelený presne v polovici, zobrazuje typické slovenské pole. Nevidno ani kde sa začína, ani kde končí. Napriek tomu, že na jednej strane pôsobí veľmi upokojujúcim až banálnym dojmom, podprahovo je v ňom niečo znepokojujúce. Aj keď by sa mohlo zdať, že jeho autor, umelec Tomáš Žemla, ním glorifikuje monokultúrne poľnohospodárstvo, opak je pravdou.
„Vytvorili sme umelú krajinu, holé polia až púšť,“ hovorí Žemla. Svoje minimalistické obrazy maľuje prácnou a časovo náročnou technikou, ktorú si sám vytvoril – čiarkovaním.
Ochrana biodiverzity pokračuje. Nástrojmi nemusia byť vždy len kosy Čítajte Inšpirácia van Goghom
Tomáš Žemla vyrastal v poľnohospodárskej rodine v dedinke Žlkovce obklopenej poliami. Jeho otec bol agronóm, brat taktiež pracuje v poľnohospodárstve. Ako dieťa sa túlal s kamarátmi po chotári. V remízkach, úzkych pruhoch stromov a kríkov, ktoré oddeľujú jednotlivé lány polí, si stavali bunkre.
„Maľujem len to, čo naozaj poznám,“ vysvetľuje, prečo si pre svoju tvorbu vybral tému polí.
Po ukončení štúdia na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy na UKF v Nitre sa Žemla najprv venoval maľovaniu realistických figúr a ornamentov, ktoré stvárňoval až hyperrealisticky. Aj keď krajina, tá na prvý pohľad nudná, ktorá obklopuje dedinky okolo Trnavy, mu bola stále blízka. Často si na svoje potulky brával skicár a nekonečné lány polí s monokultúrami zachytával obľúbenou kresbou tušom. Práve na tušových kresbách Vincenta van Gogha ho fascinovalo, ako dokáže šrafovaním zobraziť napríklad aj úplne bielu oblohu.
Tomáš Žemla v ateliéri (zdroj: Foto - Archív T. Ž.)„Vôbec jeho systém čiarok sa mi veľmi páčil,“ spomína Žemla na prvotnú inšpiráciu, ktorá ho doviedla k vytvoreniu špecifickej techniky čiarkovania.
Prvý obraz, ktorý vytvoril čiarkovaním, zobrazuje kopy sena. „Povedal som si, že to má zaujímavý výraz,“ hovorí. Tento obraz si ponechal a do dnešného dňa mu visí v ateliéri. Ďalej experimentoval. Po namaľovaní jednej vrstvy čiarok obraz pootočil o 90 stupňov a pridal ďalšiu vrstvu čiarok.
„Tie farby zrazu vytvárajú ďalšiu farbu a tak som pridával ďalšie a ďalšie vrstvy čiarok. Potom som zas prišiel na to, ako presne klásť jednotlivé vrstvy, aby priesvity farieb boli pre oko čo najimaginatívnejšie,“ približuje Žemla. Výsledkom je, že jeho obrazy pôsobia až 3D dojmom.
„Čiarka v umení existuje dlho, polia tiež už určite niekto maľoval, ale snažím sa to skombinovať do originálnej formy,“ hovorí Žemla.
Na začiatku je fotografia
Už pred tým, ako Tomáš Žemla, ktorý dnes žije s rodinou v dedinke Špačince, berie do ruky štetec a začína maľovať obraz, vie do poslednej čiarky, ako ho namaľuje, presne ktoré farby, kedy, v ktorej vrstve, akým smerom.
„Predstava toho, čo idem maľovať, musí byť finálna hneď na začiatku. Už som zistil, že počas maľovania vôbec nie je priestor na experiment,“ hovorí. Vysvetľuje, že prípadný omyl by ho stál čas. Veľa času. „Keď jednu vrstvu čiarok robím napríklad päť dní a zmýlim sa, tak potom ju musím druhou farbou prekryť. Znamená to, že som stratil päť dní.“
Blurred fields XI, 60x60cm, oil on canvas 2019 (zdroj: Zdroj - Tomáš Žemla)Inšpiráciu na jednotlivé obrazy zbiera počas potuliek po poliach alebo keď vyráža na svojom horskom bicykli do Malých Karpát. Polia, ktoré ho zaujmú,
