Z detstva si odnášame do života množstvo krásne naivných a zjednodušených predstáv o svete. Napríklad že zajko jedáva mrkvičku alebo že líška je ženou vlka. Jeden z najrozšírenejších mýtov, ktoré udržiavame pri živote vo svojich predstavách, je ten, že jedlo vzniká na poliach. Nie je to celkom tak, teda ak nejete prevažne pšenicu, kukuricu, slnečnicu a repku.

Kde jedlo v skutočnosti vzniká, ako vyzerajú tí, ktorí ho pre nás pestujú? Akými rozličnými cestami sa dostáva na naše stoly? Aké sú skutočné problémy „neviditeľných“ farmárov? Máme na Slovensku aj príklady dobrej praxe?

Na mnohé z týchto a podobných otázok sa budeme snažiť odpovedať v autentických reportážach z našich fariem v najbližších číslach nášho časopisu.
Jedno percento
Z približne 400 000 rastlinných druhov, ktoré sa na tejto planéte vyskytujú, využívali dávni lovci a zberači iba jedno percento – keď to rozmeníme na drobné, bolo to až neuveriteľných 4000 rastlinných druhov.
Magazín Doma v záhrade v predaji do 31.októbra

V dejinách poľnohospodárstva sa ich už pestovalo podstatne menej, dovedna približne 500 rastlinných druhov. To bolo ešte stále pomerne veľa v porovnaní s dneškom. Začiatkom minulého storočia bežní ľudia poznali 150 až 350 rastlín vo svojom okolí, ktoré sa dostávali na ich stôl.
Dnes deväťdesiat percent svetového obyvateľstva konzumuje prevažne len asi dvadsať druhov rastlín, veľmi zjednodušene – ryžu, zemiak, papriku, rajčinu, uhorku, jablko, šalát, kukuricu, nejakú tú strukovinu a koreňovú zeleninu, samozrejme, tropické ovocie, v lepšom prípade aj brokolicu, a v kváskovom chlebíku je možno aj nejaké percento pohánkovej či ražnej múky. Teraz na jeseň pribudne ešte kapusta a tekvica. Plus do všetkého dáme cibuľu a cesnak. To je zhruba všetko.
Pod čím sa prehýbajú tie pulty
Možno si poviete, že je to tvrdenie pritiahnuté za vlasy, veď len v najbližšom supermarkete by sme napočítali na prehýbajúcich sa pultov oveľa viac druhov čerstvého ovocia a zeleniny. No vizuálne počítanie zdanlivých vitamínov na pultoch je v plnom rozsahu len iluzórne a netýka sa reálnych nutričných hodnôt a vôbec už nie pestrosti na tanieri spotrebiteľov.

Lokálny trh u nás dnes takmer neexistuje, ak neberieme do úvahy priekupníkov tovaru z bielych dodávok, ktorí na podporu predaja „svojich“ sliviek či marhúľ z veľkoskladu vykladajú prevažne nepravdivé ceduľky s nápisom Domáce sladučké idú od kôstky. Česť záhradkárom, ktorí si stále pestujú jedlo sami a nečakajú od iných žiadny zázrak.
Tiežpotraviny
Dlhodobé výskumy renomovaných inštitúcií hovoria, že v supermarketoch sa bežne predáva akési potravinám veľmi podobné výrobky, že vystavené naleštené plody často neobsahujú ani 20