Rozhodol som sa zaviesť nepravidelný seriál o veciach, ktoré boli... a zmizli. Zmizli ľudia, ktorí ich používali, ľudia, ktorí ich vyrábali a spolu s nimi do večnosti odišla i znalosť, ako ich vyrobiť. Mňa univerzum zabudnutých znalostí doslova pohltilo. Na niektoré veci sme prišli sami, niektoré potrápili viac, niektoré ešte viac. A najviac ma vytrápili kapce.
Hovorí sa, že pletenie je staršou textilnou technikou ako tkanie. Je to zrejme pravda. V slovanskom prostredí máme zmienky o pletení obuvi už z 11. storočia, na Slovensku bola pletená obuv v minulosti známa prakticky v celej karpatskej horskej oblasti.
Gazda Milan prežehnával chlieb počas historickej žatvy na Lubine Čítajte Pľeťenje kapce
Treba povedať, že pletenie bolo vždy prácou mužov a zhotovovali najmä obuv – kapce – kopyce – kopytcia, ale i zápästky a rukavice. V polovici 20. storočia znalosť výroby pletenej obuvi prakticky zanikla, pár jednotlivcov túto činnosť udržalo pri živote približne do roku 2000 – a bol koniec. Na Podpoľaní bola situácia rovnaká, i keď dodnes žijú chlapi, ktorí túto prácu ako mladí muži ovládali.
Lukáš Jurčo (zdroj: Foto - Archív autora)Ja som sa s obuvou zvanou “pľeťenje kapce” po prvýkrát stretol okolo roku 2010, keď som ich videl na fotografií očovských súboristov. Začalo mi to vŕtať v hlave, pýtal som sa ľudí, či takéto niečo videli a poznali – pričom skoro všetci, ktorí mi poskytli informácie, si na kapce dobre spomínali.
Hovorili o tom, aká dobrá obuv na zimu tie kapce boli, že v nich bolo teplo a príjemne. Spomenuli si na mená susedov, ktorí kapce cez zimu plietli či dokonca ako pri tejto práci pomáhali svojim otcom, či starým otcom. A mne nebolo treba viac- len to skúsiť.
