V augustovom čísle Doma v záhrade sme si priblížili myšlienku, že pre zachovanie biodiverzity je dôležité prírodu nielen chrániť, ale ju aj primerane narušovať. Priblížili sme si aj zopár netradičných a trochu kontroverzných ochranárskych postupov.
V podobnom duchu budeme pokračovať aj v nasledujúcom článku. Nástrojmi v rukách ochranárov nemusia byť vždy len kosy, krovinorezy či stáda oviec, ale aj motorky, bagre alebo dokonca ťažká vojenská technika. Domovom druhovo bohatých spoločenstiev nemusia byť len chránené lesy či lúky.
Kedy je potrebný reštart prírodných procesov? Čítajte Ústredným slovíčkom minulého článku boli disturbancie, čiže najrôznejšie narušenia prírody okolo nás. Okolo disturbancií sa budeme pohybovať aj tentoraz, doplníme ich však o slovné spojenie „iniciálne (= rané, pionierske) sukcesné štádiá“.
Sukcesia
S pojmom sukcesia sa už zrejme stretla väčšina čitateľov. Ide o termín, ktorým označujeme vývoj a zmeny ekosystémov. Tradične je pritom sukcesia vnímaná ako proces do veľkej miery predvídateľný a smerujúci k určitému ustálenému vrcholovému stavu. Ten odborne nazývame klimax.
Vo svetle nových poznatkov o fungovaní ekosystémov moderní ochranári čoraz viac poukazujú na význam počiatočných sukcesných štádií. K takým patria aj povodňami vytvorené štrkové lavice a kolmé brehy či eróziou odhalené piesčité a skalnaté podložia. Aj rozrývanie pôdy diviakmi patrí medzi takéto dôležité deje. (zdroj: Foto - adobe stock)Opakom klimaxu, teda počiatočným štádiom sukcesie, sú spomínané iniciálne štádiá. Takými môže byť napríklad diviakmi rozrytá alebo rozoraná pôda, povodňami vytvorené štrkové lavice a kolmé brehy či eróziou odhalené piesčité alebo skalnaté podložia.
V predstavách laikov, no stále aj niektorých ochranárov, sa za najhodnotnejšie územia považujú práve tie klimaxové. Lenže ako to už býva, moderná ekológia a ochranárska biológia má trochu iný pohľad na vec.
Myšlienky predvídateľnej sukcesie a nemenného vrcholového klimaxu sú už dnes značne prekonané a do veľkej miery ich nahradila práve disturbančná ekológia. Tá vníma ekosystémy a ich premeny omnoho dynamickejšie a vymaňuje sa aj zo spomínanej romantickej predstavy o potrebe chrániť najmä klimaxy.
Naopak, vo svetle nových poznatkov o fungovaní ekosystémov a úbytku ich druhovej rozmanitosti moderní ochranári čoraz viac poukazujú na potrebu chrániť aj iniciálne sukcesné štádiá, čiže výsledky pôsobenia najrôznejších disturbancií. A to v praxi znamená predovšetkým aktívne ich vytvárať, neraz aj s použitím metód netypických pre ochranu prírody.
