Život vo forme, ako ho dnes poznáme, sa zrodil z vody. V jeho počiatkoch boli prítomné malé baktérie – sinice, ktoré podľa vedcov objavili fotosyntézu. Začali viazať slnečnú energiu, uhlík a kyslík zo vzduchu do organických zlúčenín. Tie sa mohli stať dôležitým stavebným prvkom, ale i potravou pre ďalšie organizmy.
Ochranári Erik Baláž a Ervín Hapl približujú fenomén prírodného turizmu Čítajte Prispela k tomu aj ďalšia prelomová schopnosť siníc viazať vzdušný dusík. Doteraz sa tento kumšt nenaučili iné organizmy. Dokážu to len niektoré baktérie žijúce na koreňoch bôbovitých rastlín. Asi nie náhodou sinice – hoci vývojovo pradávne organizmy – úspešne prežívajú dodnes.
Touto témou sa začal druhý diel vzdelávacieho kurzu pre budúcich lektorov prírodného turizmu na Muránskej planine, tentoraz pod taktovkou skúsených odborníkov: hydrobiológa Tomáša Derku a botaničky Judity Kochjarovej.
Lov vodných potvoriek
Presúvame sa od riečky Muráň, ktorá cez noc zmútnela a zdivela, na jeden z jej pokojnejších prítokov. Tomáš Derka vyťahuje jednoduchú sieťku a zaloví ňou na dne potoka.
V bielej plastovej miske (biela robí výborný kontrast pre lepšie pozorovanie), kam obsah úlovku vylial a zľahka premyl, sa mrví drobný vodný život. Nohatú larvu mloka, pijavicu konskú, kriváky, potočníky a ďalšie tvory pozorujeme voľným okom, prípadne v kelímkových lupách. Lektor k vizuálno-hmatovým vnemom dopĺňa obrázok, ako v rôznych typoch tečúcich a stojatých sladkých vôd prebývajú rôzne organizmy, čím žijú, ako to do seba umne zapadá a čo nám to hovorí o prostredí.
Keď rieku nevyžehlíme
Keď sú korytá potokov či riek ponechané v prirodzenom stave, žijú rastliny a živočíchy v dostatočnom počte na to, aby napĺňali množstvo svojich funkcií, ktoré sú užitočné aj pre človeka. Keď rieku „nevyžehlíme“ do rovnej priamky s vybetónovaným dnom ochudobneným o živočíšno-rastlinný život v nej, pod ňou a vedľa nej, ako sa nám odmení?
Prírodný turizmus. (zdroj: Foto - Martin Rolinec)Rieka sa hlavne v nížinných polohách dokáže pozvoľna krútiť a vlniť v meandroch. Na čo je to dobré? Čím dlhšie sme schopní vodu pozdržať v krajine v jednotlivých úsekoch rieky, tým viac a rôznorodejšie poslúži aj nám.
Napríklad bude predchádzať povodniam, znižovať riziko vysychania studní i zásob podzemnej vody. Aktívne sa zúčastňuje na ďalšom živote v krajine a podporuje ho – prestupuje do rastlinných tiel, pijú z nej živočíchy.
O jej neoceniteľnom estetickom účinku na zmysly a dušu človeka hoc len pri pohľade na ňu ani nehovoriac. Bezplatne nám pomáha predchádzať drastickým suchám a neznesiteľným horúčavám ako účinné bezodpadové klimatizačné zariadenie.
Samočistiaca schopnosť vody
Nie je ľahké jednoznačne odpovedať na otázku, ako rýchlo sa prirodzený vodný ekosystém dokáže popasovať so znečistením rôzneho druhu, spôsobeným ľudskou činnosťou. Miera znečistenia slovenských tokov z priemyslu za posledných 30 rokov síce výrazne poklesla.
No aktuálne je jedným z najväčších znečisťujúcich faktorov voda z domácností. Ako je to možné, keď máme toľko čističiek odpadových vôd? Ak prídu väčšie dažde a my máme vodu zo striech zvedenú do kanalizácie, okrem dopadov spomenutých vyššie tým aktívne prispievame k zhoršeniu účinnosti čističiek. A to hneď na dvoch úrovniach.
Jedna úroveň je kapacitná: čistiarne sú dimenzované na určité objemy a prietoky vody v určitom čase. Ak sú tie objemy (pri vysokých zrážkach) nárazovo väčšie, nemôžu inak než prepúšťať časť prichádzajúcej vody rovno do krajiny bez prechodu čistiacimi stupňami. Ďalšia úroveň je vo fáze biologického čistenia, ktoré stojí na mikrobiálnom živote, a ten má tiež svoju pružnosť.
Keď je znečistenej vody v čistiarni tak akurát, vodné mikroorganizmy odpad konzumujú a krásne si plnia svoju úlohu podľa predstáv nakreslených za stolmi inžinierov. Avšak pri vysokom nariedení odpadovej vody s dažďovou, čo nastane pri prívalových dažďoch v priebehu minút, vodné mikroorganizmy nemajú dostatok potravy a časť z nich uhynie.
Po opadnutí vody im chvíľu trvá, kým sa v čistiarni opäť namnožia do kapacitne primeraného počtu a obnovia účinnosť fázy biologického čistenia vody.
Mapovanie znečistenia
Prichádza pichľavá otázka, ako sa mapuje znečistenie našich vôd, spôsobené zvyškami hormónov či liekov, ktoré požívajú ľudia, respektíve ich podávame zvieratám. Popravde, nie že by neboli technológie na ich systematické meranie, no nie je na to dostatočne silná spoločenská objednávka.
Nech hodí kameňom, kto si teraz vie svoj život predstaviť bez mäsa či mäsových produktov zo štandardných obchodov, bez hormonálnej antikoncepcie, antibiotík, bez liekov na upokojenie a bez drog s najrôznejším účinkom. Vedci napríklad pozorujú, že ryby v takto kontaminovaných vodách trpia poruchami v rozmnožovacom procese, prípadne ich správanie je agresívnejšie.
Okrem toho sa vo vode už meria aj množstvo dusíka a fosforu, ktoré sa z poľnohospodárskych plôch hnojených syntetickými hnojivami
