Keď v mojich obľúbených záhradkárskych novinách Doma v záhrade vyšiel článok o nesporných výhodách letnej kuchynky, iba som pyšne fľochla pohľadom na podlahu tej mojej, kde mi môj muž do ešte tuhnúceho betónu pri vchode kaligrafickým písmom vyryl dátum a jej pomenovanie Kotrčkáreň.
Kvety nemusia priletieť lietadlom, dokazujú v Borinke Čítajte Sama som bola prekvapená, ako umne sa zhostil nášho rodinného striebra, teda slovíčka „kotŕčka“, ktorým sa u nás doma pomenovávalo niečo labilne poskladané, teda trčiace na všetky strany, zle uchytené, prípadne ledabolo navŕšené na seba.
Isto, tú podlahu mi vybetónoval on, ale že na ňu napíše toto hanlivé pomenovanie, som prijala nemilo. Nuž čo, aj tak málokto vie, čo kotrčkáreň znamená. Tá hŕstka zasvätených je pomerne malá a ostatní nech sa čudujú.
Ideálna zašiváreň
Moja Kotrčkáreň má tri miestnosti. Je to prerobený prasací chlievik s predsieňou a verandou. Tá predsienka má meter krát dva metre a dlho som nevedela, čo s ňou, taká malinká na nič nesúca komôrka s okienkom. S nápadom prišla až dcérka; drevené schodíky stúpajúce na drevenú plošinku pod okienko. Na plošinke koberček a vankúšik, polička, lampička a súkromie. Ideálna čitárnička alebo zašiváreň pre neveľkého dospeláka či dieťa.
Stamalala uháčkovala
Celé som to, ako inak, na kotŕčku zmajstrovala sama z najrôznejších starých hranolov a dosák, ktorých máme po dvore habadej. Stamalala (to nie je preklep) uháčkovala
