Leto je časom žatvy a je to aj príležitosť predstaviť si bližšie jednu vzácnu slovenskú odrodu z rodiny obilnín. Je to krajová odroda jarnej raže z oblasti Detvianskej Huty, ktorú nám do Gengelu zaslal Jožko Kučera.
Čiča, tisícročné pivo Indiánov Čítajte Najlepšie si ju na začiatok priblížime priamo citátom z listu jej darcu a pestovateľa:
„… ďalej posielam aj raž jarnú, u nás jarina, jarnô žito. Je to tiež stará odroda, ktorú som získal pred tromi rokmi od jedného starého gazdu, ktorý mi ju odovzdal v dedičskom konaní. Je to raž nenáročná, má výšku okolo dvoch metrov. Seje sa do hlúpej zeme (nehnojenej), inak podlieha políhaniu.
V mokrých rokoch je náchylná na sneť. Využitie má ako krmovina na zeleno. Zrno používame na pečenie chleba, výrobu domácej pálenky (chýrna pálenka – rožovka) alebo kŕmenie dobytka. Slamu na pokrývanie striech, výrobu slamených predmetov – slamienky, úle; alebo v tradičnom liečiteľstve na takzvané osohy. Surové zrno sa dávalo žrať koňom, čo slúžilo ako odčervenie.
Zrno raže slúžilo nielen na pečenie chleba, ale aj ako medicínsky a magický prostriedok. (zdroj: Foto - autor a archív Gengelu)Hlavne na jar, zoslabnutému dobytku, sa podávalo uvarené celé zrno. Zrnom sa však nesmela chovať hydina, pretože sa jej zlievali od neho vnútornosti. Zrno sa používalo tiež pri výročných príležitostiach, ako magický prostriedok alebo sa ním pri svadbe obhadzovali mladomanželia.
Zo slamy sa tiež vyrábali obradové masky. Táto raž sa v okolí Detvianskej Huty kedysi pestovala hojne, pretože nadmorská výška chotára 750 – 900 metrov komplikovala pestovanie ozimnej raže. V súčasnosti ju pestujem len ja, ale je záujem o jej rozšírenie.“
Má všestranné využitie
List uvádza množstvo zaujímavých podrobností o zaslanej odrode. Opis je výbornou ukážkou mnohostranného využitia raže ako kultúrnej rastliny. V horských drsných podmienkach, kde ozimnej raži podmienky už nevyhovovali, sa pestovala jarná forma.
