Na Slovensku vzniká nové odvetvie – prírodný turizmus. Čo je to za fenomén a prečo mu venujeme pozornosť? Na tieto a ďalšie súvisiace otázky nám v nasledujúcom príspevku dajú odpoveď ľudia najpovolanejší. Ochranári Erik Baláž a Ervín Hapl.
Prírodný turizmus zažijete, keď sa individuálne alebo s malou skupinkou vyberiete do prírody pod vedením skúseného lektora. Cez autentické zážitky zrazu vidíte a začínate chápať postrehy, súvislosti v procesoch fungovania prírody a krajiny, ktoré ste si doteraz celkom jasne neuvedomili alebo vôbec nevšimli.
Dostaňte do záhrady vodu. Živel môže mať desiatky podôb, ktoré spájajú krásu s úžitkom Čítajte Prírodný turizmus v sebe zároveň skrýva aj veľké „riziko“: účastníci takýchto exkurzií postupne strácajú rôzne predsudky a mýty o živote živočíchov, rastlín, húb, pôdnych organizmov... Nahrádzajú ich porozumením a úžasom nad jemnou sieťou vzťahov medzi nimi.
Vzdelávací kurz pre lektorov prírodného turizmu
Posledných pár rokov sú najväčším lákadlom pre bežných návštevníkov a turistov na Muráni – viete čo? – áno, predsa sysle. Prípadne ešte chýrne muránske buchty. K štandardu patrí aj vedieť, že na Muránskej planine sa tiež pasú polodivoké kone. A ďalej? Na Muránskej planine sa konala prvá časť vzdelávacieho kurzu pre budúcich lektorov prírodného turizmu.
Budúci lektori prírodného turizmu spolu so správou Národného parku Muránska planina (ďalej len NPMP) a lokálnymi dodávateľmi služieb majú v rukách výnimočne cenný a bohatý potenciál. Počas sobotného popoludnia ho účastníkom kurzu postupne začal predstavovať známy slovenský „sysľológ“ Ervín Hapl.
Erik Baláž (zdroj: Foto - Martin Rolinec)Porozprával, ako kedysi bolo pasienkov a sysľov na nich neúrekom, ako ľudia sysle lovili a jedli, aj ako ich neskôr trávili chemikáliami. Masívny úbytok pasienkov znamenal zánik životného priestoru nielen pre sysle, ale pre celý zástup ďalších druhov živočíchov, rastlín, húb. Keď pomôžeme návratu prirodzeného prostredia pre sysle, automaticky sa zlepší situácia aj pre mnohé ďalšie druhy.
Sysľami turizmus na Muránskej planine nekončí
Ervín Hapl ako lektor prírodného turizmu upriamuje pozornosť účastníkov kurzu na čiastočne obnažený kameň vytŕčajúci zo zeme.
(zdroj: foto - adobe stock)Vysvetľuje, prečo k nemu dávajú kamennú soľ, ako to súvisí so životom vzácneho motýľa jasoňa čevenookého, ktorá rastlina je jeho živnou (rozchodník biely) a pre koho tu postupne odkrývajú zarastajúce lúky. Okrem oslíkov tu už pár rokov pasú aj ovce.
Či ich kántria vlky a medvede? Ervín Hapl otvorene priznáva, že jasne vedia o blízkej prítomnosti týchto šeliem.
Avšak za celý ten čas len jedinýkrát na ovce reálne zaútočili a nejaké zabili. A práve ten jedinýkrát, keď boli šelmy úspešné v love oviec, bol príčinou ľudský faktor: ohradník s elektrinou nebol v tom čase plne funkčný. Len čo ho urýchlene opravili, útoky na ovce ustali.
Ervín Hapl pridáva ďalšie detaily do skladačky fascinujúcich súvislostí
