Tradícia kultivovania kukurice v jej domovine je stará 5000 až 6000 rokov.
Za ten čas sa z predchodcu kukurice, trávy teosintu, vyvinulo množstvo pestrých variet a celá škála tvarov klasov a farebných odtieňov zŕn. Napríklad čiernu odrodu kukurice Culli poznajú v Južnej Amerike už 2700 rokov. Denne sa z nej pripravuje tradičný kvasený nápoj čiča podobný pivu.
Na našom území kukuricu pestujeme len od polovice 18. storočia. Ešte v minulom storočí sme poznali drobnopestovanie aj zvláštne výrazy ako bengezovanie (dohľadávanie kukurice po zbere) a žgrčky (korene kukurice s časťou stopky, ktorými sa koncom zimy kúrilo v kachliach). No napokon sme prešli na anonymné veľkoplošné pestovanie orientované na výnosy. Z nepreberného množstva farebných variet pestujeme len žltú – či už kŕmnu, alebo cukrovú.
Odroda Maľované hory sa dá úspešne pestovať aj v našich podmienkach. (zdroj: adobe stock)Culli má kratší klas
Odroda kukurice Culli má kratší klas, ako je to napokon pri mnohých juhoamerických kukuriciach bežné, a jej zrno je ultra tmavočervené, tmavofialové, skoro až čierne. Domorodci z neho pripravujú nápoj zvaný chicha de jora (čira de chora).
Čiča sa môže pripravovať aj z iných variet kukurice, oranžových, červených, bronzových, čiernych či bielych. (zdroj: adobe stock)Čiča sa môže pripravovať aj z iných variet kukurice, oranžových, červených, bronzových, bielych, alebo môže byť svetlá či mútne žltá ako náš hroznový burčiak. Náš burčiak sa, mimochodom, nadstavuje práve kukuričnou náhradkou.
Čiča tak ako burčiak vzniká alkoholový kvasením, no nie je to burčiak ani víno, čiča má od vína ešte ďalej ako niektoré burčiaky predávané na malokarpatskej vínnej ceste. Podľa našich kritérií by sme čiču zaradili skôr medzi pivá.
Priblížme si krátko dva základné spôsoby samotnej prípravy kukuričnej čiče, ako ich opisuje v skvelej knihe Posvätné a liečivé bylinné pivá Stephen Harrod Buhner.
Tradičná čiča, muko a múka
Tradičná čiča sa zarába z múky nahrubo namletej zo sušených kukuričných zŕn. Po zomletí sa z múky a vody vypracujú malé bochníčky, ktoré si domorodí Indiáni vkladajú do úst a dôkladne ich zvlhčia slinami, pričom vznikne takzvané muko.
Z muka pridaním kukuričnej múky a vody (a dužiny z tekvice figolistej či plodov opuncie) vzniká trojvrstvový tekutý základ, ktorý sa ďalej zložito upravuje. Získaná výsledná tekutina sa napokon nechá vykvasiť v hlinených nádobách. Po niekoľkých dňoch je čiča súca na užívanie.
Iná tradičná čiča
Čiča sa pripravuje aj spôsobom podobným príprave „nášho“ jačmenného piva. (zdroj: adobe stock)Čiča sa pripravuje aj spôsobom podobným príprave „nášho“ jačmenného piva. Kukurica sa nechá vo vlhku naklíčiť. Keď majú klíčky asi päť centimetrov, usušia sa na priamom slnku alebo pri miernej teplote v peci. Potom sa pomelú a zalejú horúcou vodou (asi 60 °C).
Naklíčenie kukurice a teplota 60 °C sú dôležité pre štiepenie škrobu na jednoduché cukry, čím sa umožní alkoholové kvasenie nápoja.
Naklíčená kukurica sa dá bežne kúpiť na juhoamerickom trhu. Pripravuje sa i podomácky.
