Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Na lúke je niečo nepopierateľne lákavé. Majitelia domov, ktorí snívajú o tom, že sa rozlúčia so starostlivosťou o trávnik, by preto mohli vidieť plochu kvitnúcich rastlín a trávnatých pliev ako ekologickú a na údržbu nenáročnú alternatívu.
Zdá sa to jednoduché, však? Mnohí si myslia, že stačí rozkopať dvor, rozhádzať semienka a pôda sa im hneď odmení hustou tapisériou kvetov. Akurát, že lúky nie je ľahké založiť a ani po založení nie sú úplne nenáročné na údržbu. Vyžadujú však rozhodne menej starostlivosti ako tradičná záhrada.
Zástancovia lúk tvrdia, že vďaka výhodám výsadby pôvodných rastlín, ktoré priťahujú opeľovače a poskytujú útočisko miestnym voľne žijúcim živočíchom, sa oplatí všetko to úsilie vynaložiť.
Harmónia rastlín
Keď Bruce Lockhart v roku 2010 hľadal riešenie pre kamenisté pole na svojom 35-hektárovom pozemku v strednej časti štátu Massachusetts, okamžite mu napadlo, že by tam mohol založiť lúku. Plocha bola v podstate zmesou „kameňov, piesku a ambrózie“, takže Lockhart usúdil, že pokusom nemá čo stratiť. Poradil sa so záhradným dizajnérom Gordonom Haywardom z Vermontu, ktorý vypracoval zoznam rastlín.
Po pol roku strávenom odstraňovaním buriny na pozemku Lockhart vysadil nádoby s trvalkami a dvojročnými rastlinami. Táto tapiséria obsahovala desať percent tráv, ako je napríklad sporobulus a bezkolenec modrý, aby sa vytvorila zmes, ktorá by fungovala počas celého roka. Výsledná lúka bola dva roky úchvatná. Potom ju napadlo proso vláskovité.
Lockhart sa svojej lúke stále venuje, ale s projektom bolo viac práce, ako očakával. Predstavoval si bezúdržbovú zelenú plochu, teraz si však do svojho týždenného plánu zapisuje čas na pletie lúky. Po pár rokoch sa vytratili šalvia lúčna, rebríček obyčajný aj sápa záhradná.
Medzitým sa na lysých miestach samovoľne rozrástli rastliny ako železník, astra, veronika virgínska a echinacea purpurová, čím sa ich prítomnosť zvýšila. Okrasné trávy boli také úspešné, že sa ich podiel zvýšil na 15 až 20 percent. Nie je to pôvodná vízia, ale Lockhart je s výsledkom spokojný. „Nemám toľko energie, aby som z toho urobil lúku svojich snov,“ priznal. „Len sledujem, ako sa vyvíja, a užívam si to.“
Prepojená štruktúra
Iní majitelia lúk dospeli k podobnému záveru. Sheila Perrin z Westchesterského kraja v štáte New York založila pred 19 rokmi na svojom päťhektárovom pozemku hektár lúky. Priestor zahŕňa prírodné aj formálne plochy, ktorú sú súčasťou celkového plánu založeného na ekológii a zostavil ho krajinný dizajnér Larry Weaner.
Použili kombináciu vlastných semien a zásuvných liniek špeciálne zameraných na úspech v jej pôdnych podmienkach. Výsledná lúka sa značne vyvinula: „Každý rok je trochu iná, ale to je na lúke zábavné. Mali sme plán, ale príroda si spravila po svojom,“ povedala Perrinová.
Nebolo to však jednoduché. „Ak si niekto myslí, že lúka nie je žiadna práca, sa, bohužiaľ, mýli,“ vysvetlila. Jej hlavným bojom je boj s burinami. Teraz rozširuje plochu lúky, aby odstránila pás trávnika pozdĺž príjazdovej cesty a vyplnila ho nízko rastúcimi okrasnými trávami. Jedným z bonusov je výkonnosť lúky počas obdobia sucha. Perrinová lúku nikdy nezalievala, ale napriek tomu sa drží.
Motýľ spočíva na chrastavcovi. (zdroj: Sarah Crosby — The Washington Post)Jamie Purinton, krajinná architektka z New Yorku, zistila, že niektoré z jej najúspešnejších konverzií lúk boli kedysi poľnohospodárske polia, kde sa predtým odstránila burina; trávnaté plochy, kde sa dá odstrániť drn; alebo novo narušená pôda na staveniskách domov.
Pripravené záhony osieva komerčnou zmesou pôvodných divokých kvetov a trávy. Aby dosiahla „kultivovanejší výsledok“, vkladá malé zásuvné vložky z pôvodných rastlín. Medzi jej obľúbené rastliny patrí monarda, echinacea purpurová, glejovka hľuznatá, náprstník červený, rudbekia žiarivá a ľuľkovec purpurový. Podľa jej slov lúky nie sú bezúdržbové, „ale sú menej náročné ako tradičné kvetinové záhony“.
Weaner súhlasí. „V typickej záhrade má každá rastlina svoj vlastný priestor. Na lúke sú rastliny priestorovo premiešané,“ hovorí. Táto úzko prepojená štruktúra pomáha vytvárať efekt tapisérie a môže znížiť, aj keď nie odstrániť, burinu.
Za nič na svete
Okrem odstraňovania buriny si však lúka bude vyžadovať aj pravidelné kosenie. Opäť je to však oveľa menej pozornosti, ako si vyžaduje trávnik. Väčšina dospelých lúk sa kosí aspoň raz ročne, aby sa zabránilo tomu, že sa na nich uchytia kríky a stromy a nakoniec zmenia scénu na krovinatú krajinu, neskôr na les. Harmonogram kosenia závisí od pôdy, na ktorej sa lúka nachádza.
Môj vlastný pozemok v Connecticute, ktorý má tri hektáre, zahŕňa necelý hektár lúky. Tá bola založená ešte pred kúpou pozemku pred 27 rokmi. V ideálnom prípade by som kosila na jar, ale lokalita je po roztopení snehu príliš bahnitá. Kosím teda začiatkom zimy, pred prvým snehom. Odstraňovanie inváznych rastlín sa v poslednom čase stalo náročnejšou úlohou pre množstvo plávajúcich semien burín.
Napriek tomu je lúka jednou z najmenej náročných „záhrad“ na mojom pozemku a nevymenila by som ju za nič na svete. Ako väčšina správcov lúk, aj ja som ňou uchvátená od skorých zlatých alexandrov na jar až po zlatobyle a burinu konopáč purpurový na jeseň.
Môžem tu sledovať všetko, čo sa deje – jastraba, vrhajúceho sa na korisť, stehlíka, hľadajúceho semienka medzi vyššími kvetmi, vietor, ktorý rozvlní rastliny, a svetlušky vznášajúce sa nad lúkou počas parných letných nocí. A jedno ráno v týždni, keď vytrhávam burinu, som viac než len pozorovateľkou; stávam sa súčasťou tohto tkaniva.
Autor: Tovah Martin
