O začiatkoch osudového vzťahu slovenského polyhistora Jozefa Ľudovíta Holubyho k rastlinám asi najlepšie vypovedá jeho spomienkový text Botanické prechádzky.
V ňom píše, že sa s botanikou zoznámil počas štúdia na lýceu v Bratislave. Zrejme to nebola láska na prvý pohľad: „Až v treťom roku, na jar 1853 sme mali v druhom semestri, medzi hromadou iných, už ani nepamätám jakých predmetov, aj botaniku, vlastne do úmoru nechutnú a zdĺhavú botanickú terminologiu.“
Holuby zachytil bohatstvo našej flóry, čarovanie s rastlinami aj postupné odprírodňovanie našej krajiny. Tento mesiac si pripomíname sté výročie jeho úmrtia.
Na stanoviska vzácnych rastlín ma vodieval
Praktická stránka botaniky však mladého Holubyho nadchla. Zlomovým okamihom zrejme bolo, že si ho kaplán Csáder, vyučujúci tento predmet, mimoriadne obľúbil:
„K sebe na byt ma volával, a tam mi svôj malý herbár ukazoval, ba aj na prechádzky ma s sebou brával, a ma na stanoviska vzácnych prešporských rastlin vodieval a mi prikazoval, aby som z nich mnoho nevyberal, a tie stanoviska iným neukazoval,“ spomína Holuby na svoje botanické začiatky.
