Keby sme chceli vybrať ekosystémy, ktoré najviac doplatili na intenzifikáciu poľnohospodárstva, rozhodne by medzi nimi nechýbali mokrade. V priebehu minulého storočia sme prišli o státisíce hektárov trvalých aj občasných vodných plôch.
Skutočnú cenu za pôdu získanú odvodnením krajiny spoznávame až dnes v časoch klimatických zmien.
Snahy ľudí meniť vodný režim krajiny sú možno také staré ako poľnohospodárstvo samotné. Už naši starovekí predkovia na Blízkom východe, v Egypte či v Rímskej ríši dokázali vybudovať pomerne zložité odvodňovacie či naopak zavlažovacie systémy.
Tento text a ďalšie články nájdete v májovom čísle prílohy denníka SME Doma v záhrade.

V globále však mali ich zásahy do mokradí len veľmi malý vplyv na krajinu a jej biodiverzitu. To isté sa dá skonštatovať aj o prvých väčších snahách ovplyvňovať vodný režim na našom území.
Išlo najmä o budovanie ochranných protipovodňových hrádzí v okolí veľkých riek a reguláciu ich korýt v priebehu 18. a 19. storočia.
Dvadsiate storočie však prinieslo systematické odvodňovanie, ktorého dôsledky sú v krajine viditeľné dodnes.
Socializmus odvodňoval
Prvá polovica 20. storočia bola k vode v krajine ešte pomerne šetrná a podľa dostupných údajov bolo v jej priebehu odvodnených približne 70 000 ha pôdy.
Lenže s nástupom socializmu v jeho druhej polovici nastúpilo aj všemožné plánovanie, ktoré sa dotklo aj odvodňovania mokradí. Základný smer a technologické postupy udávali najmä dva dokumenty - Smerný vodohospodársky plán Slovenska a Hydromelioračný program.
Systematickým budovaním drenážnych systémov bolo podľa dát Štátnej melioračnej správy do roku 1990 odvodnených vyše 400 000 ha pôdy, čiže 8 % rozlohy Slovenska.

Osemtisíc kilometrov potokov
To však zďaleka nebolo všetko, pretože odvodňovanie krajiny sa uskutočňovalo aj inými spôsobmi, napríklad reguláciou vodných tokov.
Podľa údajov zo správy o vodnom hospodárstve bolo umelo upravených 8000 z celkovo 38 000 kilometrov potokov a riek v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Regulácia vodných tokov negatívne ovplyvnila vodu v krajine najmä dvoma spôsobmi – skrátila sa dĺžka vodných tokov (rádovo o stovky kilometrov) a mnohé mokrade v ich blízkosti zostali odrezané od zdrojov vody.