Ploty, lavičky, terasy, altánky, záhradné domčeky - všetky majú čosi spoločné. Budujeme ich vo svojich dvoroch a záhradkách z dreva, aby nám ulahodili svojim prírodným výzorom. Snažíme sa ich vtiahnuť do oddychovej atmosféry okolia domu.
Kým popri peknom vzhľade očakávame dlhovekosť, príroda sa snaží vtiahnuť každú jednu dosku, trám, či kolík späť do kolobehu života. Baktériami, riasami, hubami aj lišajníkmi, ktoré pevné drevené vlákna a hmotu medzi nimi rozkladajú späť na základné živiny. Ako spomaliť ich postup?
Trvácnosť je boj
Storočné stodoly vo vidieckych dvoroch nie sú ničím výnimočným. Nikto ich nenatiera, nikto ich nehýčka. Kým sú pod spoľahlivou strechou s veľkým presahom a neobrastajú vysokou burinou, odolávajú vekom. Vďačia za to svojej konštrukcii, ktorá umožňuje drevu neustále vysychať.
Drevo na slnku tmavne. Postupne stráca svoj hladký povrch a odhaľuje hlboké reliéfy letokruhov. Ak však po každom zmáčaní hmlou, rosou, dažďom či snehom čo najrýchlejšie vyschne, príroda má mizivú šancu pustiť sa do jeho rozkladu. Život potrebuje vlahu, aby prekypoval.
Rovnaké je to so všetkými drevenými prvkami v záhrade. Dovoľte vlahe aby nadobro ovládla ktorýkoľvek z nich a príroda si nájde cestičku, ako ju v rozrastajúcom svete skazy udržala nadobro. Myslite na to skôr, ako čokoľvek z dreva kúpite, vyrobíte alebo namontujete.
Voda musí čo najrýchlejšie uniknúť
Dlhšie vydrží drevený hranol pod strechou podsiene ako ten, ktorý zatlčiete do zeme aby bol oporou pre drevenú bránu. Trvácnejšie budú latky v plote ako palubky na terase. Ak sa si obzriete severnú stranu záhradného domčeka, vysoko zarastenú burinou, určite bude viac unavená ako tá ktorá je vo výške očí na jeho južnej strane.
(zdroj: AdobeStock)Poučenia nás sprevádzajú na každom kroku, stačí ich len brať na vedomie. Prerušte kontakt dreva s mokrou hlinou - podložte ho skalami. Doprajte každej drevenej ploche spád, aby mohla voda čo najrýchlejšie odtekať preč. Platí to pre terasu i sedaciu plochu lavičky.
