V májovom Doma v záhrade nájdete
(zdroj: adobe stock)Veľký prehľad jedlých kvetov +recepty
Ďalej si prečítate:
Mozaika:
Rajčiny ako viacročné rastliny
Pohodové pestovanie uhoriek
Ak u vás rastie mydlica, máte vždy poruke záhradné mydlo
Kedy začať s nastielaním?
Pre kutilov: Týmito spôsobmi predĺžite trvácnosť dreva
Krajinotvorba: Kalendár koseckých akcií na rok 2023
Ekológia: Mokrade nám chýbajú čoraz viac. Komunisti odvodnili desatinu Slovenska
(zdroj: redakcia)editoriál
Deti kvetov
Bolo by to úžasné, keby semienka zeleniny vzchádzali tak ochotne a rýchlo ako semienka kvetov. Vhodíte semienka slezu alebo cínií do kvetníka so zeminou, zalejete, a kým stihnete spraviť niečo ďalšie, rastlinky už vyskakujú spod zeme jedna za druhou. Najneskôr za deň, za dva sú vonku.
Bolo by to úžasné, keby tak rýchlo vzchádzali aj semienka záhradných plodín, napríklad koreňovej zeleniny – mrkvy, zeleru. Petržlen musíte prosiť, aby sa naveľa-naveľa ukázal po nekonečne dlhom otáľaní, ktoré sa môže natiahnuť na celé týždne. Ak by sme jedli aj kvety, odpadlo by nám aj veľa starostí s predpestovaním chúlostivých plodín a s pestovaním samotným.
(zdroj: adobe stock)
Nemusíme ich sadiť
Väčšina jedlých kvetov rastie spontánne, nemusíme ich siať ani vysádzať. Rastú úplne všade, či už sú to prvosienky, zádušník, čakanka, ani nehovoriac o jedlých kvetoch agátu či bazy, a vôbec už nevraviac o kvetoch väčšiny ovocných stromov, ktoré patria prevažne do jedinej obrovskej čeľade veľmi priaznivo naklonenej človeku (ružovité).
A tu sa dostávame k otázke, prečo ľudia kvety nejedávajú vôbec alebo skoro vôbec. Kvety príčinou určite nie sú. Napokon, ešte začiatkom minulého storočia ľudia bežne konzumovali 150 až 350 druhov rastlín, vyskytujúcich sa bezprostredne v ich okolí. Prečo sa v priebehu storočia stratili z našich stolov? Ako sa táto zmena prejavuje na človeku po zdravotnej stránke? Paradoxne – v našom okolí sú tieto staré známe byliny stále prítomné a mnohé z nich by sme pri podrobnejšom skúmaní objavili na krátkej výprave od dverí svojho domu k záhradnej bránke. Nejde teda len o nejaké panské huncútstvo – nie je to len sirôtka opatrne položená na dezerte v luxusnej reštaurácii.
(zdroj: adobe stock)
Nestratili divokosť
Kvety sú nádherné, väčšinou aj voňavé a celkom chutné, a v neposlednom rade zdravé. Ich nutričné hodnoty zostali vďaka divokosti bezo zvyšku zachované, kým prešľachtená zelenina predávaná v supermarketoch nemá už ani 20 % z výživových parametrov, pre ktoré sa dostala na trón dnešného konzumu. Kde sa v dnešných ľuďoch vzala bariéra predsudkov, pre ktorú by si nevložili do úst ani za nič na svete kvet fialky, sedmokrásky, púpavy či lupienok ruže?
V tohoročnom špeciáli sme uverejnili prehľadnú tabuľku našich najbežnejších jedlých kvetov podľa čeľadí a termínov kvitnutia. V májovom a júnovom čísle sa tejto téme venujeme ešte podrobnejšie - aj s možnosťami praktického využitia kvetov v domáckej kulinárii. Nie sú to však len recepty, ale aj ďalšie praktické tipy a celkové zamyslenie sa nad tajomnou ríšou kvetov, s ktorou je človek po veky vekov osudovo spojený.
Sú tu 100 miliónov rokov
Kvety kvitnú na Zemi 100 miliónov rokov, sprevádzajú nás celou históriou a stále majú rovnako svieži vzhľad. Kvety od úsvitu dejín živili našich predkov a budú tu ešte dlho potom, čo pominie zhon dnešnej éry. Sme deti kvetov. Dnešná doba nám nariaďuje ako hlavnú náplň vyčerpávajúce siahanie po kúsku plastu, ktoré nedáva človeku nič životne nevyhnutné, a predsa má ambíciu kontrolovať hlavný tok našich životných síl. Nikto z nás si takýto svet nevysníval, a predsa každú minútu s prstami na displeji prisaháme, že je to naša jediná možnosť. Nie je to ani zďaleka naša jediná možnosť.
Je množstvo ďalších scenárov, ktoré môžeme rozvíjať, ale prehliadame ich. Pestrosť voľných príležitostí nám pripomína máj – nielen prvou tohoročnou úrodou ovocia – zemolezu, jahôd či čerešní májoviek, ale aj hýrivým kvitnutím všetkých tých krásnych, voňavých a jedlých kvetov.
Doma v záhrade kúpite v stánku len za 1,20 eura. (zdroj: redakcia)
