Či sa nám to páči, alebo nie, sme odkázaní na zástupy živých organizmov na tejto planéte.
Je na nás, ako ich uchopíme – či budeme pasívne súčasťou deštrukcie, či zaujmeme ochranársky postoj, alebo budeme aktívni spolutvorcovia ekosystému okolo nás (vrátane toho ľudského).
Tento základný postoj vyjadruje permakultúra pomocou troch etických pilierov – starostlivosť o ľudí, starostlivosť o zem a spravodlivé podiely s limitmi spotreby.
O nich sa bude v sobotu 15. apríla hovoriť na festivale Permakultúra v meste. Ak chceme teda hlbšie žiť permakultúrou, povedzme si bližšie, čo tieto piliere hovoria, aké etické otázky nám ponúkajú a ako sa týkajú nás, záhradkárov.
(zdroj: FOTO - ARCHÍV FESTIVALU PERMAKULTÚRA v MESTE)Všetky problémy sveta sa dajú vyriešiť v záhrade
Viacerí používame permakultúrne techniky, uplatňujeme permakultúrne princípy. Niektorí smelo povedia: „Robíme permakultúru“. Iní povedia ešte smelšie: „Žijeme permakultúrou“. V čom presne tkvie ten drobný rozdiel medzi „robiť“ a „žiť“?
Permakultúra je dizajnérsky nástroj na navrhovanie udržateľných ľudských sídiel, ale zároveň je to spôsob života, ktorý vedie k udržateľnosti (a aj nad jej rámec).
Je založená na uvedomovaní si spolunáležitosti, toho, že nikto z nás tu nie je sám. Každý je súčasťou sveta a možno aj svet je súčasťou každého z nás.
Vdychujeme vzduch, ktorý niekto iný vydýchol, v krvi máme rozpustený kyslík, ktorý vyprodukovali rastliny a riasy, v žalúdku máme potravu, ktorú vytvorili rastliny z vody, pôdy, vzduchu a slnka.
