Obnova mokradí a prirodzeného charakteru riek predstavuje jeden zo spôsobov, ako sa môžeme brániť nielen vysušovaniu krajiny, ale aj strate opeľovačov.
Mokrade majú obrovský význam pre biodiverzitu, ale sotva sa dávajú do súvislosti s opeľovaním. Častejšie sú vnímané ako liahne komárov (ktoré sú, mimochodom, tiež opeľovače). Trúdovky pekne ilustrujú prehliadaný význam mokradí ako „liahne“ opeľovačov.
Celkový výzor mokradných pestríc je jednoznačne včelovitý, najmä z väčšej vzdialenosti. Dokonca aj lietajú podobným štýlom ako včely.
Pri pohľade zblízka by ste si všimli vypuklé polguľovité oči a krátke trojčlánkové tykadlá. „Ruky“ si mädlia ako muchy. Tieto pestrice patria k často odfoteným „včelám“ na internete a takmer isto ste im naleteli aj vy. Volajú sa priliehavo: trúdovky.
Najpočetnejším druhom je trúdovka obyčajná (Eristalis tenax), robustná mucha. Má rozšírené zadné holene lemované brvami, čo pripomína peľozberný aparát včiel. Okrem toho má po bokoch bruška tehlovočervené škvrny, ich rozsah je závislý od sezóny, letná generácia je svetlejšia, jarná a jesenná zase tmavšia.
Trúdovky imitujú najčastejšie včely, no niektoré druhy pripomínajú sfarbením skôr osy alebo čmele.
800 vajíčok v jednej znáške
Včely sú považované za efektívne opeľovače aj preto, že ich larvy sú potravne závislé od peľu. Samička, ktorá im zásoby potravy chystá, musí preto navštíviť omnoho väčšie množstvo kvetov než „priemerný“ (t. j. nevčelí) opeľovač.

A aj v tomto bode vidíme miernu paralelu medzi včelami a pestricami. Larvy pestríc sa živia samy, ale aby samička mohla klásť vajíčka, potrebuje peľ ako zdroj bielkovín.
Samička trúdovky obyčajnej v jednej znáške vykladie až 800 vajíčok a takýchto znášok urobí za život niekoľko, preto musí navštíviť aj adekvátne množstvo kvetov.

Na zber peľu sú vybavené chĺpkami po celom tele – opäť podobne ako včely. Peľ zachytený na chĺpkoch si potom sčesáva pomocou predných končatín a podáva do „úst“ na konci cuciaka. Pestrice sú špecializované opeľovače, tak ako včely. Nemali by sme ich podceňovať.