Štruktúru pôdy nevytvoríme pluhom či iným železom. Štruktúru pôdy vie vytvoriť len pestrý a zdravý pôdny ekosystém. A korene rastlín, - hovorí Róbert Dohál, ktorý zasvätil život rozvíjaniu bezorebného hospodárenia na pôde.
Čo vás inšpirovalo na bezorebné obrábanie pôdy?
Na jeseň v 1993 som ešte ako riaditeľ odboru živočíšnej výroby na Ministerstve pôdohospodárstva SR bol na mesačnej stáži v USA. Vo Washingtone na ministerstve poľnohospodárstva som si v ročenke z roku 1991 všimol, že zo všetkej ornej pôdy v USA (čo je okolo 168 miliónov hektárov) sa iba 1,7 % orie pluhom.
V duchu si vravím: A to sú oni takí zaostalí, keď nevedia orať, a my orieme všetko? Alebo sme takí zaostalí my? To bol prvý impluz.
Je to pre mnohých z nás šokujúca informácia, keď si uvedomíme, aké produktívne a výnosné je a aj vtedy bolo americké poľnohospodárstvo. Napriek tomu, že vôbec neorali! Alebo práve vďaka neoraniu.
V rámci mojej práce, čo v tom čase bolo dizajnovanie maštalí pre mliečny dobytok, som v 1997 bol opäť v USA na svetovom kongrese o ustajnení.
Robert Dohál
- Pochádza z Trenčína, vzdelaním zootechnik, pôvodne sa venoval dizajnovaniu maštalí pre mliečny dobytok.
- Od roku 2010 je predsedom Poľnohospodárskeho družstva Krakovany-Stráže v okrese Piešťany. Odvtedy sa tu venujú regeneratívnemu, teda bezorebnému hospodáreniu s pôdou (z angličtiny „no till“).
- S týmto družstvom sa zapojil do celosvetovej iniciatívy 4PER1000, kde realizujú myšlienku, že ak by všetci poľnohospodári na Zemi hospodárili regeneratívne, uložili by do pôdy viac CO2, ako ľudstvo svojou činnosťou uvoľní.
Súčasťou programu boli návštevy fariem. Popoludnia sme trávili prehliadkami fariem v štátoch Missouri a Illinois. Na jednej majiteľ okrem iného hovorí: Robíme už 22 rokov no-till. My na to: A to je čo? Mne sa vtedy spojilo, že ja už viem, čo to je. Predsa to bezorebné obrábanie. A oni: Áno, veď ste si to všimli na poliach, keď ste prichádzali. Veru, naozaj to tam vtedy vyzeralo tak ako teraz u nás v Krakovanoch.
To boli silné inšpirácie. A navyše no till na mliečnej farme. Teda farme so živočíšnou výrobou, čo sa farmárom na Slovensku ešte aj dnes zdá ako sci-fi.
Na jar 2010 ste prijali inú výzvu stať sa predsedom predstavenstva PD Krakovany – v čase, keď bolo na pokraji krachu a ľudia nedostávali mzdy. Ako sa dá zachrániť také družstvo?
Neorať a šetriť náklady, to bola jedna z motivácií na začiatku. Teraz máme už štyri roky spotrebu nafty na hektár za rok pod 50 litrov. Čo je asi polovica oproti bežným komerčným podnikom v okolí. Nízka uhlíková stopa, okrem iného. S tým súvisí aj to, že sa spomalilo opotrebovanie mechanizmov, a to tiež významne pomáha znižovať náklady.
Robert Dohál využije každú príležitosť hovoriť o živej pôde. Žartovne hovorí, že šíri evanjelium podľa dážďovky Dáši. (zdroj: archív autora)So svojimi spolupracovníkmi ste sa pustili do prvých vlastných pokusov bezorebného pestovania pšenice, repky, kukurice, sóje, hrachu, maku...
Prvé roky náklady výrazne poklesli. Výnosy na seba nedali dlho čakať a približne po troch rokoch bolo jasne badať regeneráciu pôdy. Ako sme ju prestali orať a rozrušovať, začal sa pôdny život v nej obnovovať a robiť to, čo je pre ňu prirodzené, keď jej v tom neprekážame a nekazíme jej to.
