Popri biopásoch by sa mal už čoskoro na slovenských poliach výraznejšie rozšíriť aj ďalší významný ozeleňujúci prvok. Tým je pre poľnohospodárov starý známy, no v posledných desaťročiach akosi pozabudnutý úhor. Pôda ležiaca ladom by mala opäť prispievať k zlepšeniu stavu pôdy, ale aj biodiverzity uprostred intenzívne obhospodarovanej krajiny.
Význam pojmu úhor, rovnako ako zmysel samotného ponechávania ornej pôdy ladom, treba predstavovať zrejme len málokomu. Úhorovanie je tu totiž s nami už tisíce rokov, prakticky od vzniku poľnohospodárstva, a až donedávna išlo o postup nevyhnutný na zabezpečenie dostatočnej úrody pre uživenie ľudskej spoločnosti. Poďme teda pekne poporiadku.
Dvanásť tisícročí
Vznik poľnohospodárstva sa podľa dostupných archeologických záznamov datuje do obdobia približne pred 12-tisíc rokmi, teda nie náhodou do časov, kedy sa skončila zatiaľ posledná ľadová doba. Bola to totiž práve prudká zmena klímy, ktorá definitívne priviedla našich predkov k pestovaniu poľnohospodárskych plodín. Tými boli spočiatku najmä jednoročné obilniny a o niečo neskôr prvé bôboviny.
Rozširujúce sa suché podnebie v levantskej oblasti, ležiacej na juhovýchodnom pobreží Stredozemného mora, v prírodnom výbere výrazne favorizovalo práve jednoročné druhy, tvoriace semená schopné prežiť dlhé obdobia nedostatku vlahy.
Ľudia zrejme už dávno predtým zistili, že omnoho jednoduchšie ako zbierať tieto rastliny vo voľnej prírode je cielene ich vysievať, no až vďaka príhodnej klíme došlo definitívne k vzniku niečoho, čo dnes nazývame poľnohospodárstvom.
Prechod naň našim predkom okrem iného dovolil prejsť z dovtedy nevyhnutného kočovného života na život usadlý. Teda až do momentu, keď došlo k vyčerpaniu zásob živín v primitívne obhospodarovanej pôde. Tento problém však ľudia dokázali prekonať, za čo vo významnej miere môžeme vďačiť práve úhorom.
Čerstvo poorané úhory môžu pôsobiť ako veľmi nehostinné prostredie pre biodiverzitu, pri vylúčení herbicídov však už o pár mesiacov budú hýriť životom. (zdroj: archív autora)Prielohový systém
Prvotné poľnohospodárstvo sa tak vyvinulo do tzv. dvojpoľného alebo inak povedané prielohového systému. Ten spočíval v cyklickom striedaní využitia poľa – nejaký čas sa na ňom pestovali plodiny a potom sa pôda nechala niekoľko rokov spontánne regenerovať, prípadne sa využívala aspoň na pastvu hospodárskych zvierat či produkciu sena.
Vďaka zdokonaleniu technológií a nedostatku pôdy v 12. storočí prielohový systém nahradilo trojpoľné hospodárenie. Hoci už plošne v menšej miere, úhory v ňom stále zohrávali kľúčovú úlohu pre obnovu úrodnosti pôdy. To sa však začalo prudko meniť v priebehu priemyselnej revolúcie v 18. a 19. storočí, keď sa okrem iného začali využívať aj prvé sofistikovanejšie hnojivá.
Finálny úder zasadila úhorom tzv. „zelená revolúcia“ v 50. rokoch 20. storočia, odštartovaná o niečo skorším objavom Haber-Boshovej syntézy, teda procesu fixácie vzdušného dusíka na amoniak.
