Medzi tradičné záhradné plodiny patrí aj cibuľa šalotka. Je to druh cibule, ktorá po zasadení jednej cibuľky vytvorí hniezdo niekoľkých nových cibuliek.
Sadíme čo najskôr
Pestovanie šalotky (Allium ascalonicum) je ľahké. Je to nenáročný druh. Vysádzame ju obvykle veľmi skoro na jar, len čo to stav pôdy dovolí. Sadíme do pôdy v starej sile alebo do tretej trate, myslíme na dostatočný odstup po sebe aj po cibuli kuchynskej a ďalších cibuľových zeleninách.
Jednotlivé cibuľky sadíme tak, že ich zapichneme plôškou na spodnej časti cibule, z ktorej vyrastajú korienky, do pôdy, špičkou hore. Tak hlboko, aby celá cibuľka bola schovaná v zemi. Zaujímavé je, že keď sadíme malé cibuľky šalotky, vyrastie hniezdo s niekoľkými málo veľkými cibuľami a naopak. Ak vysádzame veľké cibuľky, je z nich hniezdo s mnohými malými cibuľkami.
Vysvetlenie je práve vo veľkosti plôšky. Tu sú totiž delivé pletivá a vegetačné vrcholy. Malá cibuľka má na malej plôške len málo vegetačných vrcholov (zárodkov budúcich cibuliek), zatiaľ čo veľká ich má viac.

Literatúra odporúča sadiť cibuľky strednej veľkosti, v Gengeli vysádzame obvykle zmes malých i väčších šalotiek. Pri zbere tak potom získame rôzne veľké šalotky.
Opakovane plečkujeme a odburiňujeme
V pestovaní vyžaduje šalotka starostlivú okopávku a odburiňovanie. Najmä odburiňovanie je veľmi dôležité, pretože úzke listy šalotky pomerne málo zatieňujú pôdu a tak treba plečkovanie alebo okopávku opakovať.

Potom, čo sa jej listy rozrastú, treba ešte občas prejsť záhon a kypriť motyčkou alebo vytrhnúť jednotlivé prerastajúce buriny. Na vodu nie je šalotka náročná a zálievku nevyžaduje.