Možno ste si už túto zimu stihli všimnúť, že niektoré veľké polia obsiate oziminami predeľujú dlhé úzke pruhy bez akýchkoľvek plodín. Ide o biopásy, ktorými sú od tohto roka povinní mnohí farmári rozdeľovať najväčšie monokultúry.
Na Slovensku ide o nový a neznámy krajinný prvok, no na západ od nás sú už biopásy pomerne bežnou súčasťou krajiny. Hlavným účelom ich zakladania je podpora biodiverzity. Pomôžu však naozaj ustupujúcim druhom opeľovačov či poľných vtákov aj u nás?
V decembrovom vydaní Doma v záhrade sme si priblížili problematiku veľkých monokultúrnych lánov, ktoré máme na Slovensku najväčšie v rámci krajín Európskej únie. S novými pravidlami Spoločnej poľnohospodárskej politiky preto ministerstvo pôdohospodárstva prišlo s riešením rozdeliť tie najrozsiahlejšie z nich práve prostredníctvom biopásov.
Nové pravidlá zjednodušene hovoria, že ak farmár vstúpi do tzv. ekoschémy, bude musieť predeliť biopásom všetky svoje polia väčšie ako 50 hektárov (respektíve 20 hektárov, ak ležia v chránenom území).
Legislatíva ďalej upravuje napríklad to, aké rastliny musí poľnohospodár na biopás vysiať a ako sa oň má starať, k čomu sa však dostaneme neskôr.
Sme najmonokultúrnejšia krajina v celej Únii Čítajte Čo je to biopás
V prvom rade treba objasniť, čo vlastne biopás je. Ide o pás vegetácie uprostred alebo na okraji polí, ktorý nie je primárne určený na produkciu plodín, ale je obsiaty zmesou rôznych bylín či tráv. Jeho súčasťou takisto môžu byť vysadené kroviny alebo stromy.
Zloženie biopásov (a takisto ich obhospodarovanie) závisí, alebo by aspoň malo závisieť, od účelu, za ktorým sú zakladané. V praxi sa najčastejšie stretávame s biopásmi určenými na podporu opeľovačov. Tie by logicky mali byť tvorené pestrou zmesou kvitnúcich bylín, napríklad ďatelín, mrkiev, „bodliakov“ a iných astrovitých rastlín.
(zdroj: AdobeStock)Iný typ predstavujú kŕmne biopásy, ktoré sú primárne určené na pomoc semenožravým druhom vtákov a to najmä v zimných mesiacoch. Okrem toho alebo súčasne môžu biopásy plniť funkciu biokoridorov, znižovať mieru vodnej či veternej erózie a v neposlednom rade robia krajinu z estetického hľadiska rozmanitejšou a teda krajšou na pohľad.
