Mnoho druhov pestríc mätie ľudí svojím sfarbením a často si ich pletú s osami. Najbežnejšie pestrice sú v napodobňovaní v skutočnosti piata liga. Kto sa na ne pozrie trocha lepšie, nemôže sa pomýliť.
Vysoko nad nimi sa však vznáša elitná skupina pestríc, ktorá plagiuje všetko možné: osy, sršne, čmele, včely, dokonca aj iné muchy a to tak, že bežný človek je pri ich určovaní prakticky bez šance.
Presvedčivosť mnohých pokročilých mimetikov ide tak ďaleko, že je možné odčítať konkrétny „model“ až po úroveň druhu. Napr. pestrica Criorhina berberina napodobňuje čmeľa skalného (Bombus lapidarius), pestrica Criorhina floccosa čmeľa roľného (Bombus pascuorum) alebo čmeľa stromového (Bombus hypnorum, existujú dva farebné varianty) a Pocota personata napodobňuje čmeľa zemného (Bombus terrestris).
Umelecký dojem je neuveriteľne presvedčivý, ony totiž napodobňujú nielen vzhľad, ale aj správanie predlôh. Nanajvýš podozrivé je, že veľká časť týchto pestríc je viazaná na mŕtve drevo a spolu s tým je spojené hneď prvé nedorozumenie.

„Mŕtve drevo“ si totiž väčšina ľudí predstaví ako mŕtvy strom, kmeň ležiaci na zemi či aspoň peň. V skutočnosti široko-ďaleko najlepším a najhodnotnejším „hotelom“ saproxylických organizmov sú stále živé, no veľmi staré alebo orezávané stromy.
Veľmi staré orezávané stromy
Len si obzrime niekoľko-storočný pamätný dub z blízka. Takmer isto má v kmeni veľkú dutinu a niekoľko menších v hlavných konároch. Možno je na ňom jazva po zásahu bleskom, časť kôry na kmeni je odumretá, na jednom či dvoch miestach vyteká zo zranení kvasiaca miazga.

Dutiny s obľubou osídľujú osy a sršne a pôvodne to bol aj prírodný „úľ“ včely medonosnej. Dutiny osídľujú aj niektoré čmele, napr. čmeľ stromový (Bombus hypnorum) a výletové otvory po drevokazných chrobákoch sú vynikajúce pre rôzne samotárky, kutavky či samotárske osy. Výrony dubovej miazgy sú zase obľúbeným nápojom sršňov.