V ďalšom diele seriálu o domácom semenárčení si priblížime vegetatívne množenie rastlín. Tento spôsob rozmnožovania síce nepoužívame v záhrade tak často ako množenie semenom, ale napriek tomu sa takto udržuje mnoho starých a krajových odrôd.
Vegetatívne si môžeme poľahky namnožiť napríklad niektoré liečivé a aromatické byliny a kvety. V tomto prípade používame často množenie delením trsov, rezkami, výhonkami, podzemkami a pod.
Takto rozmnožujeme napríklad ligurček, mätu, levanduľu alebo šalviu. Pri ligurčeku ľahko rozdelíme väčší trs na niekoľko menších, a opätovne ich vysadíme späť na záhon. V prípade mäty využijeme množenie podzemkami, ktoré hojne vytvára, často tak, že až nepríjemne zaburiňuje.
Pri niektorých druhoch plodín je vegetatívne množenie v našich podmienkach jedinou cestou, ako ich rozmnožiť, pretože vôbec nevytvárajú semeno. Príkladom je cesnak nepaličiak.
Pri niektorých druhoch plodín je síce tvorba semien možná, ale z praktických dôvodov sa pri nich používa bežne len množenie vegetatívne. Tak je to v prípade zemiakov, kde je množenie semenom zdĺhavé a prácne a rastliny množené semenom sa líšia alebo sa môžu líšiť od pôvodných rastlín.
Početnosť získaného potomstva
Stupeň rozmnoženia je pri vegetatívnom množení u rôznych druhov rôzny. Napríklad pri zemiakoch na jar zasadíme jednu hľuzu a pri kopaní z nej dopestujeme sedem, osem či desať rôzne veľkých nových hľúz.
Podobne pri šalotke z jednej vysadenej cibuľky vyrastie hniezdo rozmnožených nových, od toho je na Morave tiež zaužívané jej ľudové pomenovanie množilka, teda, že sa takto zázračne rozmnoží. Pri šalotke môže byť nových cibuliek v hniezde osem, desať, ale aj pätnásť, osemnásť, dvadsať aj viac, teda ešte väčší počet ako pri zemiakoch.

Oproti druhom rozmnožovaným semenom je to však podstatne menej, pri osive získame z jednej rastliny bežne desiatky, ale často aj stovky, ba až tisíce semien. Napríklad v makovici vyrastenej pôvodne z jedného makového zrniečka môže byť až niekoľko tisíc nových zrniečok.